Klokner Štefan

NEVYHNUTNOSŤ VYVÁŽENOSTI EKOSYSTEMU „PRÍRODA - ČLOVEK" V STRATÉGII ROZVOJA ZEME

ANOTÁCIA

Pôvodným zámerom štúdie bolo podporiť systémový prístup úvodného projektu „Smerovanie stratégie rozvoja k vedomostnej spoločnosti" z roku 2007. Spracovávanie štúdie však odkrylo omnoho závažnejšiu nevyhnutnosť komplexného výskumu ekosystému „príroda - človek" v stratégii rozvoja Zeme. Nestačí len znižovať svetovú produkciu kysličníka uhličitého ale aj zvyšovať jeho pohlcovanie lesmi a ostatnou vegetáciou (plochy lesov sa sústavne znižujú a plochy púští a polopúští sa sústavne rozširujú) ale najmä preľudnenosť planéty Zem asi na úroveň roku 1950 (spotreba prírodných zdrojov bola vtedy približne vyrovnaná s ich reprodukciou, ktorá odvtedy klesá). Náprava negatívneho stavu ekosystému si vyžaduje už dnes meniť zmýšľanie, postoj a konanie obyvateľov Zeme pre zrýchlenie využívania výsledkov súčasnej vedy, techniky ako aj realizačných možností súčasnej civilizácie (formovanie vedomia obyvateľov, rozširovanie zelene, odstraňovanie preľudnenia, urýchlené zriadenie „Inštitútu komplexného výskumu ekosystému Zeme"). Pre zastavenie procesu zániku civilizácie začínajúceho otepľovaním Zeme je nemožné bez odstránenia jej preľudnenosti. Okrem toho je nevyhnutné neodkladne realizovať výsledky komplexného výskumu ekosystémov všetkých štátov sveta. Koordinovať ich úsilie by malo byť hlavným cieľom „inštitútu" OSN.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Otepľovanie Zeme, klimatické zmeny, preľudnenosť Zeme, spotreba prírodných zdrojov, reprodukcia prírodných zdrojov, vyváženosť ekosystému Zeme, objektívna zaľudnenosť Zeme, objektívny rozsah prvkov a ich hlavných zložiek ekosystému Zeme.

Bratislava, 5. mája 2008

Klokner Štefan

NEVYHNUTNOSŤ VYVÁŽENOSTI EKOSYSTÉMU „PRÍRODA -

ČLOVEK" V STRATÉGII ROZVOJA ZEME

Stratégia rozvoja štátu i zoskupenia štátov (napr. EU, kontinentov i Zeme) má spoločensko-ekonomický charakter. Spoločenská stránka však prevažuje, i keď je človek iba súčasťou prírody, bez ktorej by nemohol existovať. Uvedený prístup je nevyhnutné rešpektovať, ak má byť stratégia objektívna.

Pri tvorbe stratégie rozvoja ekosystému dotknutého územia treba uplatniť systémový prístup k jeho prírode a spoločnosti. Čo znamená, že je treba zohľadňovať všetky prvky s ich zložkami v prírode (fyzikálne vlastnosti dotknutého územia, moria, povrchovú a pitnú vodu, rastlinstvo a živočíšstvo vrátane človeka) ako aj v spoločnosti či v civilizácii (čerpanie prírodných zdrojov, energetiku, ekonomickú a spoločenskú činnosť najmä produkciu výrobkov, služby, dopravu, vzdelávanie, tvorivosť ako aj znižovanie a likvidáciu odpadov).

Hlbšej vedeckej analýze, ako východiska strategického rozvoja, treba podrobiť všetky prvky a ich zložky v prírode ako aj v spoločnosti či v civilizácii, ale najmä pavučine väzieb medzi nimi. Pôsobenie vzájomných väzieb medzi prvkami a ich zložkami nepozná človek spravidla vyčerpávajúco a preto pavučinu väzieb medzi prvkami a ich zložkami nieje dnes možné objektívne definovať najmä v dlhodobom pohľade.

V súčasnosti existujú dve veľmi veľké nebezpečia dlhodobého vývoja ekosystému „príroda - človek", pretože doteraz neexistuje objektívna komplexná stratégiea rozvoja planéty Zem, ktorá by zohľadňovala dlhodobosť dotknutých území. Ide o tieto nebezpečia:

- Možné nevratné klimatické zmeny vyvolané nebývalým rastom produkcie
skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry (je veľmi naliehavé
uskutočniť účinné opatrenia už v prvej polovici 21 .storočia).

- Možný zánik dnešnej civilizácie, vyvolaný vysokou spotrebou prírodných
zdrojov nad možnosti ich reprodukcie v dôsledku rastúcej preľudnenosti
Zeme a ďalším výbušným rastom populácie (graf 1). Je nevyhnutné už
dnes začať znižovať preľudnenosť planéty Zem asi na úroveň roku 1950, kedy
bola spotreba a reprodukcia prírodných zdrojov približne vyrovnaná a nároky
na energie boli asi 4x nižšie.

Realizácia nápravných opatrení je veľmi naliehavá, ale aj veľmi ťažká a dlhodobá (pravdepodobne presiahne časovú vzdialenosť od začiatku priemyselnej revolúcie). Aj keď ide o najzávažnejšie nebezpečia existencie civilizácie od jej vzniku, vedci sa týmito problémami doteraz komplexne nezaoberajú.

Stojí za úvahu v tejto súvislosti využiť aj skúsenosti Číny v desaťročia trvajúcej realizácii populačnej reformy (jedno manželstvo -jedno dieťa), ktoré by mohli ovplyvniť riešenie zaľudnenosti území (prameň 3, prameň 4).

Obmedzovanie spaľovania fosílnych palív a ich náhrada obnoviteľnými zdrojmi energie ako aj rozširovanie lesov a zmenšovanie rozlohy polopúští a púští nemôžu byť účinným prostriedkom proti zániku civilizácie, pretože neprispieva k znižovaniu spotreby prírodných zdrojov a k znižovaniu nárokov na energie. Zachrániť civilizáciu je možné iba znižovaním preľudnenosti Zeme, pretože jej rastom sa nožnice medzi rastom spotreby a reprodukciou prírodných zdrojov roztvárajú.

Keďže obe nebezpečia sú navzájom prepojené, treba ich vzájomné pôsobenie čo najskôr vedecky osvetliť s cieľom nájsť účinné a čo najrýchlejšie realizovateľné oparenia proti možným nevratným klimatickým zmenám a zániku civilizácie. Realzáciu prijatých opatrení proti obom nebezpečiam treba celosvetovo účinne koordinovať, pretože tvoria vzájomne prepojený celok.

Hlavné nebezpečia zániku ekosystému „príroda - človek" a tým aj civilizácie je možné odstrániť iba znížením spotreby prírodných zdrojov, čo je podmienené dosiahnutím objektívnej zaľudnenosti Zeme.

Človek by mal poznať optimálnu štruktúru prírodných i civilizačných prvkov planéty Zem ako aj pavučinu väzieb medzi nimi a ich zložkami. Takéto poznanie by mohol sprostredkovať iba „Inštitút komplexného výskumu ekosystému planéty Zem", ktorý dnes neexistuje. Je však veľmi naliehavé, aby inštitút pri OSN vznikol.

Základným cieľom dnešnej civilizácie je dosiahnuť vyváženosť ekosystému „príroda - človek", čo je možné iba znížením zaľudnenosti Zeme na objektívnu úroveň, ktorá je dodnes neznáma. V každom prípade je dosiahnutie cieľa veľmi vzdialené a náročné.

Človek môže v prírode trvalo existovať iba vtedy, ak neohrozí svojou činnosťou existenciu žiadneho prvku prírody a jeho základných zložiek.

Ekosystém planéty Zem je najzložitejším (vyvíjal sa milióny rov s človekom a miliardy rokov__so živou prírodou) a v súčasnosti nevyváženým ekosystémom prírody a civilizácie (prameň l, prameň 2) s množstvom prvkov a s neprehľadnou pavučinou väzieb medzi ich zložkami. Komplexný ekosystém „príroda - človek" je mimo sféry výskumu, hoci je ťažiskovou témou existencie civilizácie. Bolo by preto prezieravé zriadiť celosvetový výskum ekosystému planéty Zem v priamom spojení s obdobnými štátnymi inštitúciami zameranými na ekosystémy štátnych území. Výskumný inštitút pri OSN by vychádzal zo „živej" planéty Zem a jej šiestich základných podsystémov: atmosféra, hydrosféra, litosféra, fytosféra, zoosféra a civilizácia (prameň 7).

Z popudu Univerzity OSN vydáva UNEP (United Nation Environment Programme) publikácie Global Environment Outlook (prameň 8 - do roku 2002 boli vydané 3 publikáce), ktoré zachytávajú retrospektívu od roku 1972. Každé vydanie publikácie zachytáva analýzu vybraných prvkov, ktoré však nie sú zamerané na všetky základné prvky potrebné pre civilizáciu: vzduch, voda, potraviny, energie, vyváženosť ekosystému „príroda - človek" a vyvážený pokrok vedy, techniky, ekonomiky a spoločnosti. Priblížiť súčasný stav by sa dal zdokonaliť komplexnosťou zamerania „Inštitútu" OSN, ktorý by vychádzal zo storočnej retrospektívy vývoja Zeme.

Bez uvádzaných podmienok nemôže existovať objektívna vedecky podložená dlhodobá stratégia rozvoja jednotlivých štátov a ani ekosystému planéty Zem.

V načrtnutom duchu bol spracovaný úvodný projekt „Smerovanie stratégie rozvoja k vedomostnej spoločnosti" (prameň 5) zameraný predovšetkým na uplatnenie v SR, v ktorom by bol realizovaný systémový prístup. Projekt je tak univerzálny, že ho je možné využiť v ktoromkoľvek štáte alebo územnom celku a rešpektuje nevyhnutnosť vyváženosti ekosystému „príroda - človek" dotknutého územia ako aj jeho známe vedecké poznatky.

Väzby medzi prvkami prírody a spoločnosti či civilizácie ako aj medzi ich zložkami sú s človekom vždy zložitejšie ako bez neho, pretože objektívne väzby môže človek vedome ovplyvňovať svojimi rozhodnutiami.

Rozhodnutia človeka so záporným účinkom sú dlhodobé a v súčasnosti sa prejavujú nebezpečím nevratných klimatických zmien, ale najmä nebezpečím zániku civilizácie v dôsledku vysokého a rastúceho prečerpávania prírodných zdrojov Zeme nad úroveň možnosti ich reprodukcie. Základ ich reprodukcie sústavne klesá, zatiaľ čo preľudnenosť Zeme a nároky na prírodné zdroje vrátane energetiky sústavne rastú, avšak civilizácia na tento vývoj nereaguje .

Na doplnenie je možné uviesť nasledovné skutočnosti:

- stav obyvateľov Zeme rástol takto: 1950-2 mld., 2000 - 6,8 mld. (odhad
Al Gore na rok 2012 - 9 mld.),

- čerpanie prírodných zdrojov stále rastie: 1950 - spotreba a reprodukcia
bola približne vyrovnaná, 2000 -.' reprodukcia už nestačí kryť spotrebu
reprodukciou prírodných zdrojov, pretože sa znižuje ich reprodukčný základ.

Stav prvkov prírody závisí nielen od ich objektívnych podmienok reprodukcie, ale aj od zásahov človeka, ktorý si neuvedomuje dlhodobosť pôsobenia svojich rozhodnutí. Človek nimi ovplyvňuje väzby prvkov prírody a civilizácie ako aj ich zložiek a civilizácie spravidla negatívne, pretože neprihliada na dlhodobosť pôsobenia svojich rozhodnutí. V súčasnosti sa to prejavuje v nebezpečí nevratných klimatických zmien, ale najmä v nebezpečí zániku civilizácie.

Hrozivosť budúcnosti je neodvratná, ak sa nezmení zmýšľanie, postoj a konanie obyvateľov planéty Zem najmä na zníženie preľudnenosti, ktoré môžu odvrátiť zánik civilizácie - je to však proces, ktorý potrvá stáročia, ale zahájiť protiopatrenia treba čo najskôr.

Iniciátormi zmeny zmýšľania, postoja a konania obyvateľov Zeme proti hroziacim dlhodobým nebezpečenstvám by sa mohli stať parlamenty štátov, ale najmä OSN v súčinnosti s vedcami, ktoré by už dnes mohli prijať prednostný Východiskový program na záchranu civilizácie.

Ešte nie je neskoro zabrániť hroziacim nebezpečiam smerujúcim k zániku civilizácie, pretože negatívny vývoj ešte nedospel k nevratným vrcholom, avšak cesta k nim sa veľmi kráti!

Civilizácia môže ovplyvniť budúci vývoj uplatnením známych poznatkov vedy, súčasného stavu techniky ako aj jej realizačných možností a zabrzdiť negatívny vývoj smerujúci k jej zániku. Zmenu zmýšľania, postoja a konania obyvateľov celej planéty Zem môže zabezpečiť iba OSN svojim Programom záchrany civilizácie.

Už dnes môže OSN prijať nasledovné reálne a účinné prvotné opatrenia proti negatívnym vývojovým tendenciám (klimatické zmeny, zánik civilizácie):

a) Medzinárodný dohovor o celosvetovom vysádzaní drevín regionálneho pôvodu
ako náhrady za zaniknuté a zanikajúce lesy (dnes každoročne zamknú lesy
o rozlohe Grécka), na ktorom by sa mohli podieľať školy (najmä základné) ako aj
postupné vysádzanie zelene na okrajoch dnešných polopúští a púští zabezpečované jednotlivými štátmi, čím by sa postupne zvyšovalo pohlcovanie kysličníka uhličitého z atmosféry, ale najmä stabilizácia klímy.

b) Medzinárodný dohovor o zrýchlení nahradzovania spaľovania fosílnych palív
obnoviteľnými a inými zdrojmi energie.

c) Medzinárodný dohovor o celosvetovom územne diferencovanom znižovaní
dnešnej výbušné rastúcej populácie Zeme asi na úroveň roku 1950. Opatrenie by
zásadne pôsobilo aj na zníženie spotreby fosílnych palív, ale hlavným prínosom by
bolo obnovenie základne reprodukcie prírodných zdrojov. Do opatrenia by sa mohli
premietnuť aj poznatky desaťročia trvajúcej reformy budúceho zaľudnenia Číny
(prameň 5, prameň 4).

d) Medzinárodný dohovor o opatreniach na zmenu zmýšľania, postoja

a konania obyvateľov Zeme s cieľom zrýchliť opatrenia na záchranu civilizácie (základné školstvo, odborné školstvo, ovplyvňovanie verejnosti). Najdôležitejšia je zmena učebných osnov pre všetky typy škôl (od materských po vysoké) a osveta dospelých obyvateľov najmä v televízii.

e) Zriadiť pri OSN „Inštitút komplexného výskumu ekosystému planéty Zem",

ktorý by koordinoval obdobné štátne výskumné organizácie zabezpečujúce dlhodobú retrospektívu a perspektívu ekosystémov všetkých štátov sveta pri využívaní najvýkonnejšieho výpočtového systému „inštitútu". Závery komplexného výskumu Inštitútu OSN by sa mali stať predmetom rokovaní Valných zhromaždení OSN

f) Medzinárodný dohovor osirení informácií pre obyvateľov všetkých štátov
sveta o ekosystéme planéty Zem prostredníctvom elektronických (televízia,rozhlas, internet) a tlačových (denníky, periodiká, knihy) médií.

ZAVER

Nebezpečie nevratných klimatických zmien, ale najmä možný neskorší zánik civilizácie sú navzájom prepojené výbušným rastom populácie Zeme po roku 1950. Nestačí preto iba znižovanie produkcie skleníkových plynov (najmä kysličníka uhličitého), ale podstatné je znížiť preľudnenosť Zeme s dôsledkom zvýšenia nárokov na energie a reprodukciu prírodných zdrojov.,

Možný zánik civilizácie predpokladá aj známy britský vedec James Lovelock v dôsledku nevyváženosti ekosystému Zeme medzi prírodou a človekom (prameň 7). Vyslovil domnienku, že sa tak stalo aj v minulosti.

Je zaujímavé, že očakávaná realizácia opatrení na záchranu civilizácie je v súlade aj s legendou indiánskeho kmeňa Hopi. Jeho duchovní vedúci sa zišli ešte v roku 1948 a zaoberali sa aj existenciou civilizácie. Vybrali si 4 poslov, ktorí sa zaviazali informovať o ich posolstve obyvateľov Zeme. Posledný žijúci posol prečítal posolstvo duchovných vedúcich indiánskeho kmeňa Hopi na Valnom zhromaždení OSN 10. decembra 1992 (prameň 6).

PRÍLOHA

Graf l Historický a možný vývoj populácie Zeme, Bratislava, 30. septembra 2005

PRAMENE

(1) AL GORE: Zeme na misce váh, ARGO, Praha, 2000, 348 s. (preklad z
anglického originálu nakladateľstva Houghton Mifflin Company, Boston v
roku 1992)

(2) AL GORE: Nepríjemná pravda, ARGO, Praha, 2006, 328 s., (preklad z
anglického originálu nakladateľstva Rodale z roku 2006)

(3) Čase studies in population policy: China, United Nations - Department of
International Economic and Social Affairs, New York, 1989, 64 s.

(4) Tian Xueyonan and Zhou Liping: China Population and Development, China
International Press, 2004, 135 s.

(5) KLOKNER,Š.: Smerovanie stratégie rozvoja k vedomostnej spoločnosti,
nevydané, Bratislava, 30. júna 2007. 8 s. ,1 príloha, l schéma

(6) KRAVČÍK, M . a kôl.: Voda pre tretie tisícročie, MVO Ľudia a voda, Košice,
2000, 1 60 s.

(7) LOVELOCK, J.: Gaia - živoucí planéta (preklad z anglického originálu The
Age '-of Gaia nakladateľstva Bantam Books New York 1990) Mladá fronta
v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia ČR, Praha, 1994, 224 s.

(8) Global Environment Outlook, United Nations Environment Programme,
Earthscan, 2002, 402 s.

Autorské práva vyhradené !

Ing. Štefan Klokner

Bratislava, 5. mája 2008

SYSTÉMOVÝ PRISTÚP K STRATÉGII ROZVOJA ZEME

Stratégia rozvoja je taký spôsob plánovania a riadenia spoločensko - ekonomického územného celku - štát, kontinent, planéta Zem (1), ktorý sa vyznačuje vyváženosťou medzi prírodou a spoločnosťou ako aj spotrebou prírodných zdrojov Zeme, ktorá musí byť v súlade s ich reprodukciou.

Systém živej prírody podľa britského vedca J. Lovelocka (2) má 6 podsystémov: atmosféra, hydrosféra, litosféra, fytosféra, zoosféra a civilizácia. Svojou prirodzenosťou je človek súčasťou živej planéty Zem, avšak vďaka svojej inteligencii vytvoril civilizáciu. Súčasná civilizácia sa iba pomaly zdokonaľovala, ale vznikom priemyslovej revolúcie a jej techniky s využívaním energie fosílnych palív sa jej vývoj začal urýchľovať a umožnil veľkou diferenciáciou príjmov vznik finančného kapitálu a hromadením majetku aj znižovanie významu duchovných hodnôt pre život oproti materiálnym hodnotám.

Budúcim cieľom každého členského štátu OSN by malo byť účelné využívanie ľudského a prírodného potenciálu územia na prospech všetkých jeho obyvateľov. Jeho potenciály nesmú byť scudzené žiadnym iným štátom. Uvedené ciele musia byť zachytené v ústave štátu a z nej by mali vychádzať všetky jeho zákony.

Základnými podmienkami využívania ľudských a prírodných zdrojov by mali byť:

- únosná ľudnatosť (stanoví ju OSN na základe analýzy globálnych hektárov),

- čerpanie prírodných zdrojov nepresahujúce ich reprodukciu (stanoví ho OSN na základe analýzy vychádzajúcej zo zachovania prírody budúcim generáciám),

- smerovanie kvintilu (pomer 20 % obyvateľov s najvyššími príjmami k 20 % obyvateľov s najnižšími príjmami) príjmov všetkých obyvateľov štátu k priemeru planéty Zem (na základe odpovedajúcej analýzy kvintilu obyvateľov planéty Zem).

Z uvedených dôvodov musí byť v stratégii rozvoja štátu uplatnený systémový prístup a jej smerovanie k vedomostnej spoločnosti (3). Takáto metodika stratégie rozvoja by bola univerzálna a teda vhodná pre využitie v každom štáte. Je samozrejmé, že do stratégie rozvoja každého štátu sa premietnu všetky jeho špecifické podmienky.

Do roku 1800 bolo tempo spotreby prírodných zdrojov pre remeslá a rozbiehajúci sa priemysel podstatne nižšie než ich reprodukcia. Potom sa začalo tempo spotreby prírodných zdrojov zrýchľovať v súlade s rastom obyvateľov Zeme (populácia od roku 1800 do roku 1950 vzrástla na dvojnásobok t, j. z l mld na 2 mld obyvateľov). Okolo roku 1950 prišlo k vyváženosti medzi reprodukciou a spotrebou prírodných zdrojov, avšak obyvateľstvo v období 1950 - 2000 začalo rásť výbušným tempom v dôsledku rozvoja priemyslu a neuváženého využívania prírodných zdrojov. Podnikatelia v snahe uspokojiť materiálne nároky rastúceho obyvateľstva (v rokoch 1950 - 2000 vzrástla populácia 3,4 x, t. j. z 2 mld na 6,8 mld) začali čerpať čoraz viac prírodných zdrojov na vrub ich reprodukčnej základne. Dôsledky boli spočiatku bezvýznamné, ale neskôr narástli do nečakaných rozmerov. Tento proces pokračoval s vysokým tempom rastu aj po roku 2000 (4), (5).

Uvedený vývoj spôsobil, že „nožnice" medzi reprodukciou a spotrebou prírodných zdrojov sa čoraz viac otvárali a vývoj tým smeroval k nedostatku prírodných zdrojov, takže súčasná civilizácia smeruje k neodvratnému zániku, ak sa nezmenia podmienky jej existencie: populácia totiž stále výbušné rastie a základňa reprodukcie prírodných zdrojov stále klesá (6).

Nesúlad medzi reprodukciou a spotrebou prírodných zdrojov sa veľmi negatívne odráža na prírode (5): zo 75% pokrytia súše Zeme zostalo do roku 2000 iba 27% a z dažďových pralesov (stabilizačný systém planéty Zem) zostalo iba 60% (5), zánik lesov a neúnosný nárast populácie (3,4 x v období 1950 - 2000) spôsobil nedostatok kvalitnej pitnej vody (trpí ním asi 1,2 mld obyvateľov ) a planéta Zem sa otepľuje, hrozí energetická kríza a v poslednej dobe sa prejavuje aj nedostatok potravín a rast ich cien ako aj nárast klimatických katastrôf smerujúcich k nepredvídaným klimatickým zmenám (4), (5).

Jediná cesta záchrany civilizáije spočíva v nenásilnom diferencovanom (s ohľadom na globálne hektáre) znižovaní populácie Zeme, rozšírením reprodukčnej základne prírodných zdrojov asi na úroveň roku 1950 (začať treba s lesmi) a predovšetkým duchovným základom nového zmýšľania o možností zamedziť zániku. Tomu by už za súčasných podmienok mohli pomôcť všetky typy škôl ako aj elektronické a tlačové médiá šírením poznatkov o minulom a možnom budúcom vývoji civilizácie. Najúčelnejšie by bolo, keby sa koordináciou týchto aktivít na planéte Zem ujala OSN, čo by mohla prerokovať na najbližšom zasadaní Valného zhromaždenia (6).

Nový prístup k stratégii rozvoja Zeme predstavuje hlboký zásah do vedomia obyvateľov planéty motivovaný úsilím dosiahnuť možnú záchranu civilizácie, ktorá je bez zmeny súčasných podmienok nemožná. Zmeny sa podstatne dotknú podnikania, pretože sa obmedzí jeho kapacita asi na tretinu (6), čo je podmienené nevyhnutným dlhodobým znížením populácie Zeme. Okrem toho v prechodnom období znižovania populácie treba počítať s neskorším odchodom do dôchodku, Čo bude vážnym spoločenským problémom.

Predpokladané ekonomické zásahy do hospodárstva budú v rozpore s dnešným trhovým mechanizmom, s jeho maximalizáciou zisku (dnes aj na úkor prírody a spotrebiteľov), a s jeho ekonomickou globalizácíou, pretože sa bude uprednostňovať objektívna diferenciácia príjmov obyvateľov, budú sa uprednostňovať duchovné hodnoty pred materiálnymi a nepripustí sa znižovanie základu reprodukcie prírodných zdrojov.

Je pravdepodobné, že vznikne nový spoločensko-ekonomický systém, ktorý bude v antagonizme s dnešným trhovým mechanizmom a s jeho ekonomickou globalizáciou, avšak bude obnovená harmónia duchovných a materiálnych hodnôt ako aj harmónia medzi prírodou a človekom.

Podľa legiend indiánskeho kmeňa HOPI zanikli už tri vyspelé civilizácie na planéte Zem a my žijeme už v štvrtej. K zániku prišlo vždy vtedy, keď ľudia uprednostňovali predovšetkým materiálne hodnoty a zanedbávali hodnoty duchovné. Dávne posolstve duchovných vedúcich kmeňa HOPI prečítal posledný žijúci posol na Valnom zhromaždenia OSN 10. decembra 1992 (7). Ak si uvedomíme, že človek rozumný žije na planéte Zem už 2,5 milióna rokov a písmo zriedka presahuje 10 tisíc rokov, potom legendy môžu byť podložené aj pravdivým ústnym podaním.

Aj britský vedec J. Lovelock, ktorý po účasti v americkom kozmickom výskume NASA dospel k teórii GAIA sa domnieva, že predvídaný zánik rozvinutej civilizácie na planéte Zem nie je prvý. Teória GAIA totiž predpokladá, že všetko čo prekáža existencii iných životných foriem živá planéta Zem zničí, aby sa zachovala čo najširšia biodiverzita, ktorá je zárukou „zdravia" planéty Zem (2).

PRAMENE

(1) KAČALA, J. - PISARČÍKOVÁ, M.: Krátky slovník slovenského jazyka, Veda
vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1987, 512 s.

(2) LOVELOCK, J.: GAIA - živoucí plneta (preklad z anglického originálu The Age of
Gaia, nakladateľsvo BANTAM BOOKS, New York 1990) Mladá fronta v spolupráci
s Ministerstvom životního prostredí ČR, Praha, 1994, 224 s.

(3) KLOKNER, Š.: Smerovanie stratégie rozvoja k vedomostnej spoločnosti,
nevydané, Bratislava, 30. júna 2006, l príloha, l schéma

(4) Global Environment Outlook,United Nations Environment Programme,2002, 402 s.

(5) TOELGYESSY, J. - MELICHERČIK, M.: Globálne problémy životného
prostredia a trvalo-udržateľný rozvoj, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja
Bela, Banská bystrica, 2000, 164 s,

(6) KLOKNER, Š,: Nevyhnutnosť vyváženosti ekosystému „príroda - človek"
v stratégii rozvoja Zeme, nevydané, 6 s. a graf Historický a možný vývoj populácie
Zeme z 30. septembra 2005

(7) KRAVČÍK, M. a kôl.: Voda pre tretie tisícročie, MVO Ľudia a voda, Košice, 2000,
160 s.

Autorské práva vyhradené !

Ing. Štefan Klokner,

Bratislava, Sputniková 15

15, júna 2008