Sťažnosť podrobne

 

 

 

 

II. Popis skutočnosti

 

            Dolupodpísaní Ján a Daniela Molnárovci sa považujú za poškodených  z dôsledku porušenia ich práv priznaných Dohovorom a jeho protokolmi, jednou z vysokých zmluvných strán - Slovenskou republikou.

Namietame porušenie práv zaručených Európskym dohovorom o ľudských právach. Tvrdíme, že sme diskriminovaní parlamentom, orgánmi výkonnej zložky moci a súdmi. Vyčerpali sme všetky vnútroštátne opravné prostriedky a po 10 rokoch prenasledovania sprevádzaného nezákonným postupom polície a prokuratúry sme sa dostali do ohrozenia života a museli sme využiť svoje práva v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv čl.14 ods. 1 „Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočisko v iných krajinách a požívať tam azyl“, a požiadať o politický azyl v jednej západoeurópskej krajine.

Slovenská republika porušila naše právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života tým, že orgány výkonnej moci nevhodne zasiahli do tohto práva nezákonným konaním v kontexte s prípadom „LC Print Lučenec“, „Slovenská poisťovňa“ a inými „kauzami“, čím de jure, ale aj de facto umožnili našim odporcom bez právneho dôvodu dlhodobo (od roku 1993 do roku 1997) používať náš majetok veľkého rozsahu (výrobný prostriedok) a nám zabránili získavať financie nielen na splácanie úverov, politickú činnosť, ale hlavne na obživu rodiny včetne našich maloletých detí: Michala (1995) a Otílie (1990). Celá rodina sa následkom tejto dlhodobej príčiny ocitla v stave krajnej núdze, tento stav bol spôsobilý privodiť nám škodu veľkého rozsahu, a následkom tejto príčiny sa ohrozil náš súkromný a rodinný život do takej miery, že sme boli vyhnaní zo svojej rodnej vlasti a pod hrozbou zabitia sme museli hľadať útočisko v inej krajine.

 

                                                                       Dôkaz: Upovedomenie Generálnej prokuratúry z 31. októbra 2000 v kontexte s právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo dňa 28. januára 1988.

 

            Ako poškodení tvrdíme, že štátny orgán zasiahol do výkonu práv rešpektovania súkromného a rodinného života a práva pokojne užívať svoj majetok porušením ďalšieho dohovoru – „zákazu diskriminácie“, nakoľko ako poškodení tvrdíme, že zásah do výkonu práv bol motivovaný politickými dôvodmi a to snahou brániť poškodeným v politickej súťaži - „právo na zúčastňovaní sa na vláde svojej krajiny“. Poškodený Ján Molnár je od roku 1992 predsedom a manželka Daniela podpredsedníčkou politického hnutia HSP – Hnutia za slobodu prejavu, ktoré sa  v súlade so zákonmi a na žiadosť viac ako 11 500 občanov zúčastnilo parlamentných volieb. Od tejto doby boli Ján a Daniela Molnárovci poškodzovaní zákernými metódami prostredníctvom štátnych orgánov, príslušníkov SIS, polície a prokuratúry až do takej miery, že po zastrašovaní a ťažkom ublížení na zdraví a vyhrážaní zabitím, a zo strachu o svoj život a život svojich detí, museli utiecť z rodnej zeme a hľadať útočisko v inej krajine.

 

                                                                       Dôkaz: Registrácia HSP, osobná výpoveď

 

            Vyhnanie z vlasti považujú poškodení za zákerný spôsob štátnych orgánov moci a nedemokratický krok vedúci k zakrytiu nezákonnosti (kde nie je svedok - tam nie je vinník), aby takto zabránili poškodeným domáhať sa svojich práv súdnou cestou.

 

                                                                                   Dôkaz: Žiadosť o politický azyl 

 

            Orgány výkonnej zložky moci diskriminovali Jána Molnára tým, že nevhodne zasiahli do jeho práv a zabránili mu pokojne užívať svoj majetok  – tlačiarenský stroj Dominant 525, ktorý používal ako súkromný podnikateľ na vytváranie zisku a tým zabezpečoval peniaze na obživu svojej rodiny v súlade s platnými zákonmi, a na strane druhej ho používal na politickú činnosť tým, že ako predseda politického hnutia HSP – Hnutia za slobodu prejavu poskytoval tento tlačiarenský stroj na šírenie slobodného slova pre širokú verejnosť.

            Orgány výkonnej zložky moci nevhodne zasiahli do vlastníckych práv Jána Molnára tým, že polícia a prokuratúra konali nezákonne v neprospech Jána Molnára v kontexte s prípadom LC-print Lučenec. Nezákonnosť spočívala v tom, že keď Ján Molnár podal trestné oznámenie na konkrétne osoby, ktoré mu scudzili jeho majetok, polícia odložila túto vec a prokuratúra nevyužila svoje opravné prostriedky v zmysle zákona. Týmto de facto, ale aj de jure umožnili odporcom Jána Molnára dlhodobo používať jeho majetok. Toto nezákonné konanie bolo spôsobilé privodiť rodine Molnárovej škody veľkého rozsahu až do takej miery, že ich priviedlo do stavu krajnej núdze nielen v oblasti plnenia si svojich záväzkov voči svojim veriteľom, občanom, ale bola ohrozená ich ľudská podstata života a života ich maloletých detí z dôvodov nedostatku prostriedkov na obživu.

            Závažná celospoločenská nebezpečnosť tohto nezákonného konania bola v tom, že orgány výkonnej zložky moci túto nezákonnosť prevádzali dlhodobo a to najmenej od roku 1993 až do roku 2001.

            Sledovaním postupnosti krokov, vyhodnocovaním náväzností a súvislostí poškodení dospeli k záveru, že toto konanie bolo riadené tajnou službou SIS – Slovenskou informačnou službou. Motívom tohto konania bolo zabrániť Jánovi a Daniele Molnárovcom pokojne využívať svoje právo – právo zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny.

            Ján a Daniela Molnárovci sa v rámci politickej súťaže snažili získať preferencie vo verejnosti, stať sa zvoliteľnými do zákonodarného zboru a prostredníctvom poslaneckého mandátu presadzovať vpracovanie ochrany základných ľudských práv v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN do zákonodarstva Slovenskej republiky.

            Toto úsilie im bolo nedemokratickými spôsobmi zmarené.

 

            Slovenská republika používa zákerné metódy „hry s časom“, pri ktorej sa príčina zahladzuje a následok príčiny vyzdvihuje tak dlho, až kým sa Ján a Daniela Molnárovci nepominú z tohto sveta. Indície naznačujú, že za tento čas „nevymožiteľnosti práva“ sa udialo niekoľko „náhod“, pri ktorých boli poškodení ohrozovaní na živote a zdraví. Poškodení tvrdia, že orgány výkonnej zložky moci sa riadia heslom: „kde niet žalobcu - tam niet ani vinníka“ a snažia sa poškodených fyzicky zlikvidovať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky eviduje každoročne veľké množstvo neobjasnených vrážd (cca 70 ľudí je zavraždených bez objasnenia), čo logicky zodpovedá tvrdeniu, že môže ísť o politické vraždy.

            Zákonodarná moc nemá záujem prijať také zákonné normy, ktoré by účinnejšie ochraňovali základné ľudské práva.

Takéto metódy sú pre ľudstvo neprijateľné, nakoľko nesú znaky fašizmu, ktorý svetová verejnosť odsúdila ako neprijateľnú formu vládnutia.

 

 

 

O d ô v o d n e n i e

 

 

Dôkaz č. 1 – Rozsudok Okresného súdu v Lučenci: Preukázanie vlastníctva.

 (Rozsudok 8c 158/96 zo dňa 17.6.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. januára 1988.)

Okresný súd v Lučenci vydal rozsudok, v ktorom jednoznačne vyvrátil tvrdenie odporcov Jána Molnára, ktorí na obhajobu zadržiavania majetku Jána Molnára tvrdili, že Ján Molnár nie je vlastníkom tlačiarenského stroja DOMINANT 525.

 

Dôkaz č. 1 – Rozsudok Okresného súdu v Lučenci: Preukázanie nezákonnosti

(Rozsudok 8c 158/96 zo dňa 17.6.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť 29. januára 1988.)

Okresný súd v Lučenci vydal rozsudok, v ktorom jednoznačne potvrdil tvrdenie navrhovateľa Jána Molnára, že odporcovia konali nezákonne, používali jeho majetok bez právneho dôvodu a scudzili majetok Jána Molnára.

 

Dôkaz č. 2 – Rozsudok Okresného súdu v Lučenci: Preukázanie škody veľkého rozsahu

(Rozsudok 8c 7/97 zo dňa 10.9.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 5. 1999.)

Okresný súd v Lučenci vydal rozsudok, v ktorom zaviazal odporcu, aby do 3 dní zaplatil navrhovateľovi Jánovi Molnárovi sumu 4.437.000,50.- Sk ako náhradu za škody, ktoré spôsobil tým, že nedodržal zmluvu o nájme a zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorých protiprávne zadržiaval tlačiarenský stroj od roku 1993  do doku 1998.

 

Dôkaz č 3 – Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici: Potvrdenie prvostupňových rozsudkov

(Rozsudok 11Co 214/99 zo dňa 30.3.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. 5. 1999.)

Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu v Lučenci. Krajský súd previedol dokazovanie a výsluch ďalších svedkov a povtrdil tvrdenia poškodených, že odporcovia používali majetok .poškodeného bez právneho dôvodu a to scudzením majetku.

 

Dôkaz č 4 – Upovedomenie Generálnej prokuratúry: Nezákonnosť orgánov výkonnej zložky moci

(Upovedomenie zo dňa 31. októbra 2000 pod číslom 4/1 GPt 1282/00-106.)

Na žiadosť poškodených prokurátor generálnej prokuratúry prešetril okolnosti okolo scudzenia majetku a vydal upovedomenie, že bola zistená nezákonnosť v rozhodnutiach a postupe zložiek polície a prokuratúry vo viacerých prípadoch, o.i. aj v kontexte s prípadom LC Print Lučenec.

 

Dôkaz č 5 – Určenie pravdivostnej hodnoty: Nezákonnosť polície a prokuratúry

(Rozsudky: 8c 158/96, 8c 7/97, 11Co 214/99  a Upovedomenie Generálnej prokuratúry)

Odporcovia predpokladajú, že Slovenská republika sa bude snažiť vyvrátiť ich tvrdenie ďalším vo verejnosti známym „trikom“, že išlo o nesprávny právny názor prokurátora Generálnej prokuratúry a dokument nemá právnu váhu, nakoľko toto zistenie nebolo vydané uznesením.

Poškodení týmto žiadajú Európsky súd pre ľudské práva, aby tieto súvislosti posudzoval aj z hľadiska morálneho hodnotenia situácie. Poškodení dokázali v troch nezávislých súdnych konaniach potvrdených vyšším odvolávacím súdom, že v spore s firmou LC Print Lučenec odporcovia používali dlhodobo majetok Jána Molnára bez právneho dôvodu a to scudzením. Z tohto hľadiska je právny názor prokurátora generálnej prokuratúry nezvratný a nemenný, ktorý má jednoznačne verifikovanú pravdivostnú hodnotu.

Dôkaz č 6 – Žaloba proti Slovenskej republike: Preukázanie rozsahu spôsobenej škody

(Žaloba proti Slovenskej republike o 128 miliónov Sk podaná dňa 21.6.2001 na Najvyššom súde SR)

Vzhľadom na to, že ide o komplikované dokazovanie úmyslu a spôsobenej škody, že orgány výkonnej zložky moci konali nielen nezákonne, ale cielene a  úmyselne, ktoré popisovanie by zabralo ďalších 20 strán, predkladáme Európskemu súdu pre ľudské práva dôležitý argument: Žalobu proti Slovenskej republike podanú na najvyššom súde, v ktorej sú podrobne popísané skutočnosti aj s dôkazovými materálmi.  Súčasťou tejto žaloby sú dielčie žaloby: Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, Žaloba proti Slovenskej poisťovni, Žaloba proti 11 odporcom včetne zamestnancov orgánov výkonnej zložky moci, Podnet Výboru OSN pre ľudské práva.

 

Dôkaz č 7 – Morálne hodnotenie situácie: Skutočnosti v rozpore s Bibliou

Poškodení tvrdia, že ich problém je zrkadlom veľkého problému, ktorý sa týka veľkej časti populácie. Slovenská republika eviduje vyše 600 tisíc občanov nezamestnaných, 150 tisíc občanov bez žiadnej podpory, 40 tisíc bezdomovcov, 2,5 milióna ľudí žijúcich na pokraji biedy, ďalej je 170 ľudí každoročne zavraždených a množstvo sebevrážd bez motívu. Ľudia sú doslova likvidovaní zákernými metódami – konšpirácie autonehody, nastražnými systémami, nainscenovaním úrazu alebo sebevraždy. To dokazuje, že na Slovensku je úpadok morálky. V Ústave SR chýba odvolanie sa na Bibliu, následkom tohoto deficitu hlavne ľudia pracujúci v orgánoch výkonnej zložky moci nedodržujú „Desatoro“ a odkláňajú sa od viery a spravodlivosti. Privolávajú Boží hnev a pohromu na slovenský národ. Na strane druhej z tohto deficitu vzniklo aj množstvo ekonomických káuz.  Napríklad najčerstvejšia z tohto roku - prípad „Mojžiš“, ktorý okradol až 250 tisíc ľudí a obohatil sa o neuveriteľných 25 miliárd (oficiálna správa z TV Markíza, aj na internete TV Markíza) dokazuje, že vznikajú organizované skupiny, ktoré sa obohacujú na úkor druhých a neštítia sa proti svojim oponentom používať ľstivé spôsoby, aby ich umlčali.

 

Na Slovensku je pre čestného a statočného občana právo nevymožiteľné najmä z týchto dôvodov:

 

1.   Absencie ideálov kresťanskej kultúry v zákonodarstve: (odvolanie sa na Bibliu)

2.   Diskriminácie absenciou mravných zákonov (nekalosúťažné konanie)

3.   Nezákonného konania štátnych orgánov (spolitizovanie všetkých zložiek moci)

4.   Prieťahov v konaní (zahladzovanie príčiny a kriminalizovanie následku príčiny)

5.   Marenia úradného výkonu (vytunelovanie firiem, nezákonné konanie)

6.   Diskriminácie zákonodarnou mocou (diskriminačné zákony – záväzky)

7.   Nútenia na krivé výpovede (zastrašovanie a vraždy tajnými službami)

8.   Zbavenia sa svedkov vyhnaním do vyhnanstva (donútenie opustiť svoju vlasť)

9.   Zneužívania plynutia času: (kým na tieto triky občan príde, jeho život sa pominie)

 

Poškodení tvrdia, že sú korunní svedkovia tohto javu a prešli všetkými fázami prenasledovania, a len vďaka včasnému úteku si zachránili svoj život.

 

1.   Absencia atribútov kresťanskej kultúry v zákonodarstve: Vo vyspelých demokratických krajinách sa ústava opiera o najstaršie a najspravodlivejšie zákonodarstvo – božie zákony zakotvené v Biblii. Takto majú občania istotu, že vysokopostavení úradníci majú nad sebou neustálu božiu výstrahu, ktorá im zabraňuje konať zlo veľkého razenia. Desatoro Božích prikázaní - to boli zákonnné normy, ktoré utlmovali negatívne emócie u ľudí, ktoré sa pevne zakorenili vo väčšej časti európskeho sveta. Viera v Boha a jeho spravodlivé súdy, to je súčať európskeho myslenia. Celá Európa má kresťanskú tradíciu a základným právom každého občana je sloboda viery. Kresťanská kultúra preto tvorí nenahraditeľnú a neodškriepiteľnú tradíciu, ktorá má svoje miesto v miliónoch sŕdc ľudí tohto regiónu.  Poškodení sú prevedčení, že absenciou tejto tradície sa roztočilo koleso mravnej pretvárky a spustila sa lavína násilia a „bezbožnosti“. Farizejstvo, pretvárka a lesť sa stali bežnou politikou porovolučného, ale aj dnešného života na Slovensku. Poškodení tvrdia, že práve za vlády Kresťanskodemokratického hnutia pod vedením Jána Čarnogurského sa začalo ich bezdôvodné prenasledovanie. Za svoju nezávislosť a vieru v Boha boli prenasledovaní aj nástupnickým režimom Vladimíra Mečiara. Poškodení tvrdia, kedže boli za svoju nezávislosť a vieru v Boha prenasledovaní všetkými doterajšími vládami na Slovensku a nenašli pochopenie ani u iných vládnych politických strán (SOP, SDK, SDĽ...), že je najvyšší čas, aby európske spoločenstvo pomohlo tomuto regiónu prekonať najväčšiu morálnu krízu, ktorá neustále nesie znaky brutálneho komunizmu.

 

2.   Diskriminácia absenciou mravných zákonov: Absencia zákonov na výkon základných ľudských práv s plynutím času (objasnenie definícií: dôstojný život, život bez ohrozenia, zákaz kolonializácie vedomia, následky plynutím času...) umožňuje beztrestné nekalosúťažné konanie ľudí, čo sa zneužilo aj zneužíva v politickej súťaži prostredníctvom ekonomických konšpirácií. Spojenie  absencie mravných obchodno-právnych zákonov (navyšovanie imania bez preukázaného pôvodu peňazí, preukázanie nákladov na rast mzdy, nedodržanie zmluvných záväzkov, splácanie úveru z daňového základu, ) s chýbajúcou právnou normou, ktorá by umožňovala, aby sa do jedného konania mohli spájať veci občianskoprávne, obchodnoprávne a trestnoprávne, a tak sa mohli odhaľovať dosposiaľ pre túto príčinu neodhaliteľné „konšpirácie“ - umožňuje masovú diskrimináciu individuálnych osôb voči osobám podnikajúcich v rôznych korporáciách, spolkoch či tajných službách, čím sa popiera osobná sloboda, individualizmus a demokracia.              Navrhovatelia podali spolu 15 žalôb na slovenských súdoch  na konkrétne firmy a konkrétne osoby za škody prevýšujúce 28 miliónov korún. Zároveň podali spolu  6 podnetov na políciu a prokuratúru z podozrenia spáchania závažnej trestnej činnosti proti konkrétnym osobám za činy, ktoré privodili navrhovateľom škodu prevýšujúcu 28 miliónov korún  Tým, že sa nedajú v jendom konaní spájať veci občianskoprávne, obchodnoprávne a trestné, sa poškodení nemôžu dovolať spravodlivosti. Týmto štátnym trikom len v jednom prípade boli navrhovatelia diskriminovaní do takej miery, že nemohli používať svoj majetok (tlačiarenský stroj Dominant 525) od roku 1992 (Žaloba proti PD Devín, Zberným surovinám, EGB Investu, Sportservisu International, firme LC Print Lučenec...) až po dnes. Ďalšími nemravnými konaniami (v bodoch 2-8) sa pošodeným do dnešného dňa nepodarilo vymôcť sumu 4,7 milióna Sk, ktorou zaviazal súd firmu LC Print Lučenec.                                                                      

            Poškodení tvrdia, že i keď niektoré súdne spory vyhrali, aj tak neboli úspešní v reálnom čase, nakoľko plynutím času v krivde príčinu predbehli následky príčiny. Čas sa nedá zastaviť, ani vrátiť späť. Nezvratným svedectvom týchto tvrdení je zistenie Generálnej prokuratúry, ktoré má minimálne váhu „morálneho hodnotenia situácie“, že vo viacerých ich podnetoch konala polícia a prokuratúra nezákonne tým, že ich podnety buď vôbec nezačala vyšetrovať alebo bez právneho dôvodu prípady odložila. Doporučujeme Európskemu súdu pre ľudské práva vziať na vedomie Žalobu proti 11 odporcom včetne zamestnancov polície, prokuratúry a tajných služieb, ktorú poškodení podali 21. januára 2001, nakoľko popis odohratých skutočností dokazuje nevymožiteľnosť práva na Slovensku práve z dôvodov absencie mravných zákonov. Stala sa krivda veľkého rozsahu, ktorú nie je možné právne postihnúť.

 

3.   Nezákoné konanie štátnych orgánov: Keď poškodení podali trestné oznámenie na páchateľov, ktorí scudzili ich majetok, polícia nevhodne zasiahla do ich práv a nezákonne prípad odložila. Následne po podaní námietky aj prokurátor nevyužil svoje zákonné možnosti a nedal veci do poriadku. Týmto de facto, ale aj de jure polícia a prokuratúra kryla trestný čin odporcov a poškodeným zabránila vytvárať podnikateľský zisk. V trestnom konaní by zákonodarná moc mohla siahnuť jednak na majetok odporcov v iných ich firmách, na ktoré nezákonne previedli tento majetok v snahe vyhnúť sa spravodlivému vyrovnaniu v zmysle právoplatného rozsudku, a na strane druhej aj na ich súkromný majetok hnuteľný aj nehnuteľný. Podľa zistenia Generálnej prokuratúrya v kontexte s právoplatnými rozsudkami konala polícia a prokuratúra nezákonne. Touto nezákonnosťou nielen že polícia a prokuratúra zmarila získať spravodlivé zadosťučinenie za minulé roky, ale napomohla diskriminovať poškodených aj do budúcna. Poškodení mali veľký úspech na knižnom trhu, keď po tragickej nehode princeznej Diany z Welsu vydali dvojknihu „Intímny portrét princeznej Diany a Zbohom ruža Anglicka“, ktorá sa predala v náklade vyše 40 tisíc výtlačkov, čo je na slovenský malý trh nezvyčajné, ale vďaka nezákonnému konaniu polície a prokuratúry prišli o tieto peniaze. Tým, že polícia nekonala a zabránila poškodeným používať svoj majetok - tlačiarenský stroj Dominant 525, boli donútení hľadať spoločníka, ktorý - ako sa neskoršie ukázalo - si sám našiel poškodených - a znova profesionálne nekalosúťažným konaním  „vytuneloval“ poškodených. Kniha mala reálne tržby vyše 8 miliónov korún, ale poškodeným ostali opäť len dlhy za reklamu a vydavateľskú činnosť. De facto, ale aj de jure polícia a prokuratúra priamo poškodila navrhovateľov len v tomto jednom prípade  najmenej o 8 miliónov korún v kontexte s vydaním tejto knihy. Podľa zistenia Generálnej prokuratúry polícia a miestna prokuratúra konali nezákonne aj v iných prípadoch v kontexte s pracovníkmi Slovenskej poisťovne (podaná žaloba o 28 miliónov korún) alebo v kontexte pokusu o únos ich maloletého syna (prípad sa vôbec nezačal prešetrovať) alebo v kontexte s pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, ktorí boli dôvodne podozriví z krivého svedectva.

 

4.   Prieťahy v konaní: Podnety, ktoré podali poškodení proti iným osobám ostali nevybavené (podnet podaný proti Jurajovi Havašovi v roku 1993 ostal v šuplíku polície doposiaľ) alebo prieťahmi v konaní napríklad s firmou LC Print Lučenec bolo umožnené, aby firmu zavčasu odporcovia vytunelovali. V inom prípade podnet proti pracovníkom Slovenskej poisťovne, ktorí boli dôvodne podozriví zo spáchani podvodu spolupáchateľstvom, a to organizovane, polícia nezačala ani vyšetrovať. Aj tieto prieťahy zistila Generálna prokuratúra. Aj súdy svojimi prieťahmi v konaní zabránili navrhovateľom domáhať sa spravodlivého zadosťučinenia. Navrhovatelia podali Sťažnosť proti Slovenskej republike za prieťahy v konaní na súdoch do Strasburgu Európskemu súdu pre ľudské práva 11.6.2000 a táto bola zaregistrovaná 24. augusta 2000 pod číslom zložky 60241/00. Táto sťažnosť bola považovaná za predloženú dňa 11.júna 2000. Do dnešného dňa nebola ešte prijatá na ďalšie konanie. Jednalo sa o závažné prieťahy v konaní napríklad v spore s firmou PD Devín, ktorá v roku 1992 protiprávne si uplatnila záložné právo na majetok Jána Molnára, a súd do dnešného dňa nevyniesol rozsudok. Plných desať rokov sa ťahá spor, zrejme s cieľom, aby sa dovtedy Ján Molnár pominul, pričom mu mnohokrát k tomu niekto cudzí dopomáhal (tri konšpirácie autonehody, podpálenie auta a zrazenie na prechode pre chodcov).

 

5.   Marenie úradného výkonu: Poškodení prešli všetkými nástrahami a získali súdne rozhodnutie, aby im odporca zaplatil zadosťučinienie v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku vo výške 4,8 molióna Sk. Odporca i napriek vydanému uznesenie súdu, v ktorom mu súd zakázal prevádzať majetok, si dovolil tento previesť na fiktívnu firmu. Keď poškodení podali podnet na políciu za marenie úradného výkonu, polícia prieťahmi v konaní a doslova vymýšľaním si príbehov o nedostupnosti podozrivých a navrhovateľov, umožnila odporcom zmariť úradný výkon a previesť celý majetok na iné fiktívne firmy... Dodatočne Generálna prokuratúra zistila nezákonnosť polície a prokuratúry v kontexte s marením úradného výkonu, ale poškodeným to už vôbec nepomôže, lebo v hre sú stále peniaze, ktoré poškodeným chýbajú a povinní im ich za žiadnu cenu nechcú vyplatiť.

 

6.   Diskriminácia zákonodarnou mocou: Diskriminácia pri ručení za svoje záväzky občanmi podnikajúcimi prostredníctvom 100% vlastníctva spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len spol. s r.o.) proti občanom podnikajúcim ako fyzická osoba. Občan podnikajúci prostredníctvom spol. s r.o. neručí za svoje záväzky voči občanovi podnikajúcemu ako fyzická osoba celým svojím majetkom, kým občan podnikajúci ako fyzická osoba ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom.    Poškodení v kontexte s prípadom LC Print Lučenec i napriek právoplatným rozsudkom nemohli z dôvodov tejto diskriminácie vymôcť od odporcov peniaze, nakoľko títo svoje firmy (spoločnosti s ručením obmedzeným) zavčasu „vytunelovali“ (prepísali majetok na iné firmy) a exekútor oznámil poškodeným, že niet čo exekuovať. V jednom prípade išlo o sumu 4,8 milióna korún. Týmto zostala príčina nepotrestaná a následok príčiny znášajú poškodení v plnom rozsahu, nakoľko podnikali ako fyzické osoby, ktoré ručia za svoje záväzky celým svojím majetkom. V iných konaniach im následkom tejto príčiny exekútor siahol na majetok, zabavil rodinný dom, siahol im na mzdu za prácu, a ponechal im 3500 SK mesačne na obživu 4 člennej rodiny. Podľa štatistiky sú minimálne.životné náklady pre štvorčlennú rodinu vo výške 7 850 Sk.

 

7.   Nútenie na krivé výpovede, zastrašovanie a ublíženie na zdraví: Zastrašovania a vraždy sa stali súčasťou života Slovákov. Poškodených neminul ani tento fenomén. Z globálnej schémy je zrejmé, že popri nekalej súťaži, nezákonnom konaní polície a prokuratúry išiel ruka v rukáve súbežne aj ďalší fenomén – zastrašovanie. Poškodení zaregistrovali niekoľko desiatok prípadov zastrašovania a pokusov ublíženia na zdraví. Poškodení podali niekoľko podnetov (viď dokumentácia na CD) na polícii za vážne podozrenia z konšpirácií, ktoré mali prvky zastrašovania a ublíženia na dzraví. Napríklad niekoľko autohenôd, pri ktorých vždy niekto do nich narazil (11.11.1988 s vozidlom Chrysler /bočná zrážka/, 6.3.1992 s vozidlom Moskvič /nedanie prednosti/, 25.8.1995 s vozidlom Renault /čelná zrážka/, 7.2.1996 s vozidlom Škoda /lúpežné prepadnutie /, prepichovanie pneumatík a napokon 25.2.1998 podpálenie auta, 10.10.1998 úplne zničenie vozidla Renault /narazenie zo zadu/). Krivé výpovede proti navrhovateľom pri súdnom procese so Slovenskou Sporitelňou (dodatočne Generálna prokuratúra dala podnet na prešetrenie veci).  Páchatelia sa neštítili zaútočiť aj na naše deti, nie všetky pokusy sa dali právne zmapovať, a tie ktoré sme právne spracovali a podali riadny podnet - napríklad podnet zo dňa 7.2.1996 za pokus o únos nášho syna Michala - polícia nezákonne založila. (zistenie Generálnej prokuratúry). V jednom prípade nás osobne vyšetrovateľka požiadala, aby sme trestné oznámenie stiahli, lebo údajne nevie páchateľov dostihnúť...  Napokon keď nám zničili všetky autá a museli sme chodiť pešo, napádali nás na chodníku a na prechode pre chodcov. Niekoľkokrát sme sa uhli v poslednom okamihu, napokon 12.1.1999 sme boli celá rodina surovo zrazení na prechode pre chodcov a náš syn Michal utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Prípad sa vyšetroval vyše roka a skončil sa zmanipulovaným súdnym procesom, v ktorom bol páchateľ za ťažké ublíženie na zdraví zavinené zanedbaním povinnosti v zmysle zákona potrestaný alternatívnym trestom - peňažnou pokutou 10 tisíc korún. Nešlo o skutočného páchateľa, ale výmenou svedka za páchateľa, aby sa nedala zistiť príslušnosť k tajným službám. Sudca nebral do úvahy naše argumenty, nepriznal nám odškodenenie a nevyhovel našej žiadosti o doplnenie dokazovania. Z jeho agresívneho chovania bolo zrejmé, že konal na vyšší príkaz. Tieto indície potvrdil aj minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorý poškodeným pri osobnom stretnutí povedal: „Áno, viem o tom rozsudku.. musíme brať ohľad na mladých ľudí...“ to bolo jeho vysvetlenie. To je ovšem diskriminácia, lebo náš syn, ktorému bola spôsobená ťažká ujma na zdraví je tiež mladý človek.

 

8.   Zbavenie sa svedkov vyhnaním: Slovensko eviduje množstvo útekov pred prenasledovaním, len médiá o tom mlčia. Je to nový fenomén tohto storočia!  Najviac ľudí uteká pred prenasledovaním do susednej Českej republiky. Prvým emigrantom bol predstaviteľ VPN – Verejnosti proti násiliu - Fedor Gál, ktorý musel po nástupe HZDS v roku 1992 utiecť do Českej republiky zo strachu pred prenasledovaním. V súčasnosti Česká republika eviduje niekoľkotisíc „utečencov“ zo Slovenska. Ľudia sú z vyššieuvedených dôvodov (ods. 1 7) nútení si vyhľadať pred prenasledovaním útočisko v iných krajinách a požívať tam azyl. Takéto „vyhnanie z vlasti“ je novodobým fenoménom, ktorý visí ako Damoklov meč nad všetkými rozvojovými štátmi. Nemalú rolu tu zohrávajú aj exekútori. Aj v tejto oblasti poškodení poskytujú korunné svedectvo. Poškodení nemali v úmysle utiecť zo svojej rodnej vlasti, kde mali veľa priateľov, politcké zázemie svojej strany, rodinu a úprimný vzťah k rodnej zemi. Boli donútení. Keď sa poškodených nepodarilo zdiskreditovať vo verejnosti, ba naopak v roku 2001 zvolali všetkých predsedov mimoparlamentných strán a hnutí a založili nový politický subjekt „Hnutie21“, ktorý mal ísť spoločne do nasledujúcich volieb, roznymi trikmi, nezákonosťou, zastrašovaním a pokusom ublíženia na zdraví nastúpili právnici – exekučné úrady. Najskôr exekútor konal v ich neprospech, keď spolupracoval na vytunelovaní firmy LC print Lučenec, ktorá poškodeným dlhovala 4,8 milióna korún, v súčinnosti s políciou a prokuratúrou (viď zistenie Generálnej prokuratúry), potom ďalší exekútori konali nezákonne, keď v rozpore s exekúčnym poriadkom a exekučnými zákonmi začali konať bez rozhodnutia súdov. Takto im zobrali všetky peniaze, takže poškodení nemali na teplú vodu, plyn, elektrinu a celé zimné obdobie z roku 2000 na rok 2001 boli v domácnosti bez plynu, tepla a elektriny. Opäť nezákonne im exekútor siahol na mzdu a ponechal im 3500 Sk na mesiac pre 4 člennú rodinu. O tom, že to boli všetky konania v rozpore so zákonom svedčia odvolania, ktoré podali poškodení proti týmto rozhodnutiam. V zúfalstve o týchto skutočnostiach informovali aj prezidenta SR pána Rudolfa Schustera, ktorý im až po niekoľkonásobnej urgencii prostredníctvom svojej kancelárie odpísal, že je mu to ľúto, ale takéto praktiky sa vyskytujú pri prechode do tržnej ekonomiky. Absolútny vrchol ignorácie základných ľudských práv. Keď sa obrátili na ministra vnútra, aby preskúmal tieto sťažnosti, navštívil ich zvláštny vyšetrovateľ a nútil ich na krivé svedectvo proti „mafiánskym bossom“, ktorí by ich určite zabili (takéto prípady sa bežne evidujú). Poškodení boli ochotní znášať tieto praktiky až do doby, keď ich osobne po večeroch navštevovali traja agenti SIS a varovali ich pred ich úmyslami sťažovať sa na medzinárodných súdoch a prostredníctvom Hnutia 21. Toto zastrašovanie trvalo tri mesiace a poškodení ich museli vpúšťať v nočných hodinách do svojho obydlia. Po nevydarenom pokuse donútiť Jána Molnára spáchať samovraždu a oznámení, že po podpálení auta príde vyhodenie ich domu na Devínskej ceste do vzduchu „aj s ich kosťami“ sa rozhodli poškodení využiť svoje práva a vyhľadať si útočisko pred prenasledovaním v zahraničí.

 

9.   Zneužitie plynutia času: (Kým na tieto triky občan príde, jeho život sa pominie) Čas sa nedá zastaviť ani vrátiť späť. S týmto poznaním pracujú tajné služby a diskriminujú pokrokovo zmýšľajúcu časť obyvateľstva. V zahraničí sa používajú rôzne metódy na odhalenie utajovaného nezákonného konania – konšpirácie. Jednou z metód je sledovanie náväzností, súvislostí a postupnosti krokov, ktoré sú spôsobilé prenasledovanému privodiť ujmu, či už ekonomickú, fyzickú alebo psychickú. Podľa analytikov je vylúčené, aby sa v jednom právnom konaní vyskytli tri omyly - náhodou.       V zložitom prípade poškodených sledovaním náväzností, súvislostí a postupnosti krokov je viac ako pravdepodobné, že proti poškodeným bola nasadená organizovaná skupina s cieľom zabrániť im v účasti v politickej súťaži prostredníctvom ekonomických konšpirácií aj za cenu porušovania zákonov orgánmi výkonnej zložky moci. Ich hlavnou zbraňou bola manipulácia s časom v neprospech poškodených. Zahladzovanie príčiny zavinenia a vyzdvihovanie následku príčiny nezvratne dokazujú právoplatné rozsudky v kontexte s tlačiarenským strojom (prípad LC Print Lučenec, ktorý mal poškodeným vyplatiť 4,8 milióna korún), v kontexte s pokusom uvrhnúť poškodených do väzenia prostredníctvom trestného konania a obvinenia poškodených zo spáchania podvodu (za nesplatenie úveru) a zmanipulovania súdneho procesu (oslobodzjúci rozsudok), pri ktorom im hrozilo až 12 rokov väzenia. Zneužitie plynutia času v krivde v neprospech poškodených dokazujú aj z obsahu tejto sťažnosti logicky vyplývajúce skutočnosti. Poškodeným bol násilne odobratý výrobný prostriedok, ktorý bol dlhodobo od roku 1992 do dnešného dňa protiprávne odňatý, týmto im bolo zabránené získavať peniaze nielen na splácanie záväzkov, ale aj na výživu rodiny. Súbežne im bola zmarená ich vydavateľská činnosť, ktorá tiež mala prieniesť financie nielen na splácanie úverov, ale aj na výživu rodiny. Najčitateľnejším je prípad vydania knihy Intímny portrét princeznej Diany, ktorá priniesla reálne tržby vyše 8 miliónov korún, a predsa poškodeným ostali len dlhy, lebo ich spoločník profesionálne „vytuneloval“. Podľa zistenia Generálnej prokuratúry, toto všetko sa dialo v súčinnosti s nezákonným konaním polície a prokuratúry. Napokon hra s časom dokončila svoje dielo. Plynutím času v krivde sa pohľadávky poškodených stali nedobitnými, ale na strane druhej ich záväzky vymáhateľnými. Nasadení exekútori svojím nezákonným konaním (konali rýchlo bez rozhodnutia súdu) dohnali poškodených na kraj priepasti. Zrejme sa počítalo s tým, že takto donútia poškodených spáchať trestný čin v prirodzenom pude človeka o sebazáchranu pred zomretím od hladu.  Hra s časom bola v tom, že pokiaľ sa poškodení domáhali spravodlivosti, ktorá bola hatená prieťahmi v konaní a iným právnym názorom, exekútori nezákonne siahli poškodeným na obydlie (rodinný dom na Devínskej ceste č.16), na doplnky, ktoré sú pre život nevyhnutné (odpojenie plynu, tepla...) na financie potrebné pre zabezpečenie výživy rodiny (zrážky zo mzdy a ponechanie 3500 SK mesačne, čo je napríklad v prepočte 100 xxxxxx dolárov na výživu 4 člennej rodiny) a takto s plynutím času zahladzovali príčinu zavinenia a vyzdvihovali následky príčiny zavinenia. Týmto manévrom – „plynutím času v krivde“ - dochádza k skreslenému ekonomickému výsledku v nepropech prenasledovaných, čo sa ďalej zneužilo na ich diskreditáciu. Je to zákerná hra hraničiaca s ľudskosťou a nesúca znaky fašizmu – neľudského zaobchádzania s dušou a vedomím človeka. Dá sa povedať, že poškodení boli so Slovenskou republikou vo vojnovom stave, o ktorom oni ako poškodení nevedeli, lebo oficiálne im nikto vojnu nevyhlásil. Táto ekonomická vojna sa ako vajce k vajcu podobá na historicky známu taktiku obliehania protivníka, len s tým rozdielom, že v súčasnosti sa obliehanie prevádza modernými prostriedkami – ekonomickými konšpiráciami podporovanými nezákonným konaním orgánov výkonnej zložky moci v štáte. Výsledok má byť ten istý – zatarasiť protivníkovi prístup k potravinám, ochromiť jeho psychiku a v smrteľných kŕčoch zasadiť mu ešte zákernejším spôsobom smrteľný úder. Pre väčšinu ľudí je ale táto barbarská prekonaná forma spôsobu spolunažívania neprijateľná a páchatelia musia byť za tieto činy potrestaní. Poškodení si myslia, že aj to je úloha Európskeho súdu pre ľudské práva.

 

            V kontexte s množstvom ekonomických káuz masového okrádania ľudí (malá a veľká kupónová privatizácia alebo v prípade Mojžiš bolo až 250 tisíc ľudí podvedených a zdefraudovaných bolo až 25 miliárd korún), rozkrádania veľkých závodov (v prípade vytunelovania VSŽ Košice išlo o miliardové sumy) podvodov v bankách (skrachovanie súkromnej Devín banky, ktorú predtým dotoval štát sumami 1,5 miliardy a 2,5 miliardy) s vysokou mierou nezamestnaných (600 tisíc nezamestnaných, 150 tisíc bez žiadnej podpory, 40 tisíc bezdomovcov, 2,5 milióna ľudí žijúcich na hranici životného minima) a s reálnym hodnotením nevymožiteľnosti práva môžeme zhistorického hľadiska povedať, že na Slovensku začala ekonomická studená občianska vojna. Protagonistami sú bývalé štruktúry komunistickej tajnej služby ŠtB a novodobí hochštapléri – ľudia bez mravného základu, ktorí nectia Bibliu, Božie prikázania a ani len ľudský život v humanistickom ponímaní. Títo novodobí „mutanti človeka“ zaútočili na čestného, statočného a nič netušiaceho občana Slovenskej republiky.  Kedže sú dobre organizovaní - občania sú bezmocní.

 

            Preto žiadame Európsky súd pre ľudské práva v Strasburgu, aby sa touto sťažnosťou zaoberal urýchlene s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou pred budúcnosťou a najmä bez zbytočných prieťahov.

Dôkaz č. 8 – Tajné zoznamy pôsobiace aj v zahraničí: Skutočnosti z azylového konania

(List vyšetrovateľovi azylového konania, Odvolanie proti negatívnemu rozhodnutiu žiadosti o poskytnutie politického azylu) 

To, že existujú tajné zoznamy nepohodlných ľudí pôsobiace aj za hranicami, dokazjú ďalšie skutočnosti. Poškodení museli pred prenasledovaním využiť svoje právo v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv čl.14 ods. 1 „Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočisko v iných krajinách a požívať tam azyl“, a požiadať o politický azyl vo xxxxxxxxxx s vierou, že ako xxxxxxx krajina, v ktorej sídli Výbor OSN pre ľudské práva, bude mať záujem objektívne posúdiť ich predložené dôkazy a zabezpečí im útočisko pred prenasledovateľmi.

            Žiaľ, po príchode do xxxxxxxx (22.6.2001) zažili tri nevydarené pokusy o manipuláciu s ich osobami. Či už išlo o plán únosu alebo pokus zabitia sa nedá preukázať vzhľadom na vysoko profesionálne zorganizovanie konšpirácie. O celej veci písomne informovali vyšetrovateľa v Xxxxx, ale bez ohlasu. Dokonca ani po druhej výzve, či dostal uvedený list sa vyšetrovateľ odmlčal. Ale poškodení majú dostatok indícií, že po týchto nevydarených pokusoch manipulácie s ich osobami, tajné služby chystajú ďalší manéver, ako sa zbaviť nepohodlných svedkov nedemokratického vládnutia na Slovensku. xxxxxxxxx úrady zamietnu žiadosť poškodených a v súčinnosti s týmto krokom Slovenská republika vydá medzinárodný zatykač na poškodených z dôvodov neplnenia si finančných záväzkov alebo iných fiktívnych dôvodov (v minulosti boli niekoľkokrát obvinení, obžalovaní, ale nikdy neboli riadnym súdom uznaní vynnými). Potom nastane zdanlivo právny dôvod na vydanie poškodených Slovenskej republike. Poškodení majú obavy, kedže sú svedkovia zločinov proti ľudskosti a poznajú konkrétne osoby, ktoré sú zodpovedné za tieto zločiny (viď žaloba proti 11 odporcom), za ktorými stoja nemorálni, ale mocní ľudia, budú zákerne zavraždení – samovražda vo väzení, autonehoda pri prevoze a podobne. Tieto praktiky sa bežne používajú na slovenskej politickej scéne. Vo verejnosti je najznámejšia „sebevražda“ bývalého prezidenta ľadového hokeja pána Dušana Pašeka, ktorý nemal žiadne motívy ani úmysly k takémuto činu. Poškodení ho tiež dobre poznali a veria kuloárnemu vysvetleniu, že dvaja agenti SIS ho podržali a tretí mu strelil do hlavy. Ak sa tak stane, v prílohe zasielame na uvedenom CD fotokópiu listu vyšetrovateľovi ako aj Návrh na odvolanie sa proti negatívnemu rozhodnutiu a žiadame Európsky súd pre ľudské práva, aby preskúmal dôvodnosť rozhodnutia xxxxxxxxxh úradov. Prosíme, aby tak učinil urýchlene bez prieťahov pokiaľ sa náš život nepominie. Od tohto okamihu budú naše životy v ohrození.

 

 

Dôkaz č. 9 – fotokópie dokomentov na nosiči CD: CD1 + 2

Vzhľadom na to, že nie je možné fyzicky predložiť súdu všetky dokumenty podporujúce tieto tvrdenia, poškodení prikladajú k tejto sťažnosti CD, na ktorom sú prehľadnou formou zaradené do jednotlivých priečinkov a knižníc podľa času, rezortov a iných štatistických útvarov jednotlivých udalostí fotokópie všetkých dokumentov potrebných na objasnenie vyššieuvedených tvrdení poškodených. Uvedené CD obsahuje aj obrazové informácie (foto a video) z vydavateľskej a politickej činnosti dokresľujúce ich skutočnú nezávislosť, za ktorú boli celých 12 rokov od Nežnej revolúcie prenasledovaní.

 

 

III. Popis namietaných porušení práv dohovoru

 

1. Práva podľa článku 8. – Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Toto právo bolo porušené orgánmi výkonnej moci tým, že nevhodne zasiahli do tohto práva nezákonným konaním v kontexte so zistením Generálnej prokuratúry.

Štýtny orgán nemôže do tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti .... V prípade poškodených štátny orgán - polícia a prokuratúra zasiahli do výkonu týchto práv tým, že konali nezákonne a táto nezákonnosť bola spôsobilá privodiť navrhovateľom škodu veľkého rozsahu, narušila ich rodinný život, nakoľko následkom týchto konaní v rozpore so zákonom poškodení nemali dostatok financií na obživu, bolo ohrozené zdravie ich detí a napokon ich obydlie, nakoľko štátny orgán zasiahol do ich obydlia tým, že im následkom tejto nezákonnosti siahol nezákonne na ich rodinný dom na Devínskej ulici v Bratislave. Následky tejto príčiny vyvolali také nedemokratické a násilné konania, že poškodení museli opustiť svoju vlasť a tak si zachrániť vlastné žvoty a životy svojich detí pred prenasledovateľmi.

 

2. Právo podľa článku 10. – Sloboda prejavu: Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice..... Štátny orgán výkonnej zložky moci dobre vedel, že predmetom sporu je tlačiarenský stroj, ktorý poškodení používali nie na biznis, ale na slobodu prejavu tým, že na tomto stroji si sami tlačili týždenník Notes občanov, Verejnú mienku a ďalšie médiá, ktoré slúžili na šírenie informácie a ich myšlienok. Nezákonným konaním polície a prokuratúry tým, že im neposkytli účinnú ochranu prislúchajúcich práv v zmysle zákonov, zabránili poškodeným používať tieto zariadenia na účely v zmysle článku 10 dohovoru. De facto, ale aj de jure štátne orgány výkonnej zložky moci zobrali poškodeným právo na slobodu prejavu.

 

3. Práva podľa článku 14. – Zákaz diskriminácie: Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšlanie....  Štátne orgány vedeli, že poškodení sú členmi nového politického hnutia HSP – Hnutia za slobodu prejavu, v ktorom zastávali vysoké funkcie. Ján bol predsedom tohto hnutia a Daniela podppredsedníčkou. Hnutie sa zúčastnilo parlamentných volieb v roku 1992, malo mohutnú reklamnú kampaň prostredníctvom volebných televíznych klipov, vlastnej tlače, letákov a podobne. Nebolo možné prehliadnuť tieto skutočnosti. Kedže poškodení preukázali, že namietané porušenia práv podľa článku 8. boli v kontexte s tlačiarenským strojom, ktorý poškodení používali aj na politické ciele, logicky vyplýva, že nezákonnosť bola politicky motivovaná. Toto tvrdenie podporujú argumenty globálnej schémy protiprávneho konania porušovateľov mravných imperatívov.  De facto, ale aj de jure štátne orgány výkonnej zložky moci zobrali poškodeným právo na slobodu prejavu z dôvodov poltického alebo  iného zmýšlania čo je diskriminačné.

 

4. Práva podľa dodatkového protokolu – Ochrana majetku: Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Poškodení poskytli Európskemu súdu pre ľudské práva nezvratné dôkazy, že celý spor má majetkový charakter v kontexte s preukázaným majetkom Jána Molnára – tlačiarenského stroja. Tri nezávislé súdy potvrdili svojimi rozsudkami, že uvedený tlačiarenský stroj bol vo vlastníctve Jána Molnára a odporcovia ho protiprávne zadržiavali. Výkonné orgány štátnej zložky moci nevhodne zasiahli do tohto práva tým, že podnet, ktorý podal Ján Molnár proti nezákonnému konaniu odporcov - názor opretý o súdne rohodnutie -nezákonne odložili, čím úmyselne zabránili poškodeným pokojne užívať svoj majetok. Poškodení sú toho názoru, že za chyby treba platiť zadosťučinením. To, že polícia a prokuratúra konali nezákonne, potvrdzuju tieto skutočnosti: 1. Zistenie nezákonnosti Generálnou prokuratúrou, 2. Právny názor troch nezávislých súdov vyrieknutý v ich rozsudkoch, že odporcovia používali cudzí majetok bez právneho dôvodu. 3. Následné konanie polície a prokuratúry, ktorá spätne obvinila odporcov zo spáchania trestného činu, čím tieto zložky priznali, že v minulosti konali nezákonne. Nezákonnosť je týmto verifikovane potvrdená a pravdivostná hodnota tohto právneho názoru je kladná.

Čas sa nedá zastaviť ani vrátitť späť, s plynutím času v krivde vznikli navrhovateľom preukázané škody tým, že nemohli pokojne užívať svoj majetok - tlačiarenský stroj, s ktorým by inak vytvárali zisky (nevyvrátiteľný dôkaz v kontexte s vydaním knihy Intímny portrét princeznej Diany, ktoré prinieslo reálne tržby vyše 8 miliónov korún, ale z tejto príčiny zisk plynul iným osobám a poškodeným ostali len dlhy) nielen na splácanie svojich záväzkov, politickú činnosť, ale hlavne na obživu svojej rodiny včetne ich maloletých detí: Michala a Otílie. Toto im bolo zabránené orgánmi štátnej zložky moci až do takej miery, že následkom tejto príčiny im v ďalších súvislostiach exekútor siahol na ich ďalší majetok, rodinný dom na Devínskej ulici, ďalší exekútor im siahol na nevyhnuté doplny potrebné k spokojnému životu (vypnutie plynu, elektriny...) a ďalší exekútor im siahol na mzdu za vykonanú prácu a ponechal im 3500 Sk pre štvorčlennú rodinu, z čoho sa jednoznačne nedá vyžiť.  De facto, ale aj de jure štátne orgány výkonnej zložky moci zobrali poškodeným právo pokojne užívať svoj majetok.

 

 

 

B/ Podporné dôkazy:

Vzhľadom na to, že popis argumentov na podporu by zabral ďalších 20 strán pre ich veľký rozsah a argumentačnú silu, poškodení predkladajú Európskému súdu popis najdôležitejších žalôb, ktoré obsahujú podrobné popísanie ergumentov na podporu ich tvrdení, že Slovenská republika dlhodobo a cielene porušovala ich základné ľudské práva i napriek tomu, že je jednou z Vysokých zmluvných strán, ktoré prijali záväzok dodržiavať ľudské práva.

 

Poškodení podali spolu 15 žalôb na slovenských súdoch  na konkrétne firmy a konkrétne osoby za škody prevýšujúce 28 miliónov korún. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Poškodení podali spolu  6 podnetov na políciu a prokuratúru z podozrenia spáchania závažnej trestnej činnosti proti konkrétnym osobám za činy, ktoré privodili navrhovateľom škodu prevýšujúcu 28 miliónov korún. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Poškodení sa s týmito problémami obrátili na Výbor OSN pre ľudské práva, ktorému  zaslali podnet na preskúmanie porušovania ľudských práv a ktorý im odporučil, aby sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva. (Fotokópie na nosiči CD)

                                                                       Argument: Oznámenie zo Ženevy

 

Podporný argument č. 1:

Navrhovatelia podali 22.6.2001 Podnet výboru OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve  na prešetrenie porušovania základných občianskych a  politických práv občanov Slovenskej republiky v zmysle Opčného protokolu k Medzinárodným konvenciám o občianskych a politických právach, bránenia v slobodnej politickej súťaži občanov Slovenskej republiky, bránenia v slobode prejavu občanov Slovenskej republiky, diskriminácie občanov Slovenskej republiky, páchania zločinov proti ľudskosti s prvkami fašizmu na občanoch Slovenskej republiky, na prešetrenie podozrenia, že porušovanie zákonnosti sa prevádza vedome prostredníctvom štátnej moci s cieľom násilného a nedemokratického udržania moci parlamentných strán a hnutí v Slovenskej republike. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Podporný argument č. 2:

Navrhovatelia podali 11. júna 2000 sťažnosť proti Slovenskej republike do Strasburgu, ktorá bola doručená 16. augusta 2000 a zaregistrovaná 24. augusta 2000 pod číslom zložky 60241/00. Táto sťažnosť bola považovaná za predloženú dňa 11.júna 2000. Do dnešného dňa nebola ešte prijatá na ďalšie konanie.

   V tejto sťažnosti sa navrhovatelia obmedzili len na sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorými sa súd v Strasburgu väčšinou zaoberá. V sťažnosti navrhovatelia poukázali, že prieťahmi v konaní je zabránené dovolať sa spravodlivosti. V roku 1992 bez právneho dôvodu firma PD Devín zadržala navrhovateľom tlačiareň, ktorú následne zadržali Zberné suroviny a následne LC PRINT Lučenec,  čo malo následok, že od roku 1992 až po súčasnosť bolo navrhovateľom ubraté právo užívať svoj majetok, vyjadrovať svoje názory tlačou, zúčastniť sa hospodárskej a politickej súťaže a v nespornej miere bolo devastované ich právo na dôstojný život. Proti firme PD Devín bola podaná žaloba a napriek zaplateným súdnym poplatkom nebolo o veci do dnešného dňa rozhodnuté a do dňa podania nebolo ani začaté konanie. Ďalším kľúčovým bodom tejto sťažnosti bola sťažnosť proti prieťahom v konaní v spore proti Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá bola podaná v roku 1997 a túto sťažnosť predbehli iné podania odporcami, a tým sa navrhovatelia znevýhodnili v konečnom rozhodnutí o veci. Podstata žaloby bola v tom, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s. podala na navrhovateľov krivé obvinenie, na základe ktorého boli navrhovatelia 4 roky perzekuovaní a ich meno bolo do takej miery zdiskreditované, že následkom tejto diskreditácie sa v hospodárskej a politickej súťaži dostali do úpadku. Sťažnosť obsahovala aj ďalšie dôkazy o prieťahoch v konaní, ktorými boli navrhovatelia poškodení.

  Navrhovatelia v súčasnosti pociťujú veľké tlaky jednak zo strany polície, prokuratúry a súdnictva, aby sa v zmysle sťažnosti rýchlo odstránili prieťahy v konaní, ale žiaľ rozhodnutiam chýba spravodlivosť. Príčina ostane i naďalej nevyriešená, lebo navrhovatelia zatiaľ nedostali žiadne finančné prostriedky, ktoré im podľa súdnych rozhodnutí patria a potrestaný bude následok príčiny, nakoľko navrhovatelia v reťazi druhotnej platobnej neschopnosti znášajú následky v plnom rozsahu, nakoľko sú fyzické osoby, ktoré ručia za svoje záväzky celým svojím majetkom včetne svojho obydlia. Spravodlivosti nebolo učinené za dosť. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Podporný argument č. 3:

HSP- Hnutie za slobodu prejavu, Ján a Daniela Molnárovci podali dňa 21.1.2001 žalobu proti jedenástim odporcom, medzi ktorými sú podnikatelia podozriví zo spolupráce s tajnou službou SIS ako vyvolení, právnici, vyšetrovateľ, prokurátor, za cielené a úmyselné porušovanie základných práv a slobôd, ktoré ochraňuje Ústava SR, nakoľko odporcovia svojím spoločným konaním - tým, že bez právneho dôvodu zadržiavali tlačiarenskú techniku navrhovateľov od novembra 1993 až do októbra  1998, bránili vyjadrovať odporcom svoje názory tlačou. Dôkazy v uvedenej žalobe jednoznačne potvrdzujú súčinnosť „vyvolených“ podnikateľov s políciou a prokuratúrou smerujúcu k poškodzovaniu práv odporcov. Súvislosti, náväznosti a postupnosti krokov dokazujú, že takéto náhody v bežnom živote nie sú možné, a preto je dôvodné podozrenie z organizovaného podvodu proti navrhovateľom, nakoľko navrhovatelia boli uvedení do omylu, na ktorom sa iní obohatili. Jednotlivé rozsudky, uznesenia a ďalšie dôkazy toto tvrdenie utvrdzujú. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Podporný argument č. 4:

HSP- Hnutie za slobodu prejavu, Ján a Daniela Molnárovci podali dňa 12.2.2001 žalobu proti Slovenskej poisťovni, a.s. o 28 miliónov korún za nekalú súťaž v rozpore s dobrými mravmi, za zmarenie účasti v hospodárskej súťaži nezákonným odňatím vlastníctva, náhradu za úšlý zisk, náhradu za poškodenie mena a s tým spojené porušovanie základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava SR, najmä článok 20, ods. (1) Každý má právo vlastniť majetok, ods, (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu,  POLITICKÉ PRÁVA, Čl.26, ods. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou…., Čl.30, ods. (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo… Čl.55 ods. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž..

       Slovenská poisťovňa, a.s. zabránila navrhovateľovi v 1. rade Jánovi Molnárovi splatiť úver, ktorý mu sama poskytla tým, že spísala zápisnicu, z ktorej vyplývalo, že zakazuje Jánovi Molnárovi narábať s jeho vlastníctvom a vlastníctvo Jána Molnára previedla na inú právnicku osobu. Takto od roku 1993 do dnešného dňa iná právnicka osoba na podnet Slovenskej poisťovne, a.s. bez právneho dôvodu zadržiavala majetok Jána Molnára. Ján Molnár to riešil podaním žaloby voči neoprávnenému zasahovaniu do vlastníckych práv a v tomto spore bol úspešný, súd nariadil odporcovi vydať Jánovi Molnárovi jeho vlastníctvo - tlačiarenský stroj DOMINANT 525. Týmto Ján Molnár nepriamo dokázal, že uvedeným zápisom mu Slovenská poisťovňa,a.s. zabránila splatiť úver a zabránila vytvoriť podnikateľský zisk a porušila jeho základné práva a slobody garantované Ústavou SR. Z tohto dôvodu si Ján Molnár chce uplatniť súdnou cestou finančnú náhradu za poškodenie mena a iné nároky. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Podporný argument č. 5:

HSP- Hnutie za slobodu prejavu a Ján  Molnár podali dňa 15.2.2001 žalobu proti Slovenskej sporiteľni, a.s. o 3 milióny korún ako náhradu za poškodenie mena, ktoré chráni Občiansky zákonník v zmysle § 11 Ochrana osobnosti: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy“, § 13 (1) Fyzická osoba má právo ... aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, (2) ... že bola do značnej miery znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a s tým spojené porušovanie základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava SR, najmä čl. 12, ods. (1)  Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, čl. 19 ods (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ods. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, čl. 24 ods. (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, Čl.55 ods. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž a náhradu za spôsobenú ujmu v zmysle Občianskeho zákonníka § 16 Kto neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu..

Podstata sporu je tá, že Slovenská sporitelňa, a.s. podala na Jána Molnára trestné oznámenie z podvodu spolupáchateľstvom, ktorého obsah sa nezakladal na pravde, bol účelovo vymyslený, na základe toho bol Ján Molnár 4 roky perzekuovaný, čím bola poškodená jeho osobnosť, ľudská dôstojnosť, bolo zasiahnuté jeho súkromie a poškodené jeho meno do takej miery, že toto krivé obvinenie spustilo lavínu voči Jánovi Molnárovi, čo sa prejavilo nedodržaním obchodných zmlúv s Jánom Molnárom a bola mu spôsobená škoda značného rozsahu. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Podporný argument č. 6:

Daniela Molnárová podala dňa 22.2.2001 žalobu proti Slovenskej sporiteľni,a.s. o 4,4 milióny korún ako náhradu za poškodenie mena, ktoré chráni Občiansky zákonník v zmysle § 11 Ochrana osobnosti: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej povahy“, § 13 (1) Fyzická osoba má právo ... aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, (2) ... že bola do značnej miery znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a s tým spojené porušovanie základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava SR, najmä čl. 12, ods. (1)  Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, čl. 19 ods (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ods. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, čl. 24 ods. (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania, Čl.55 ods. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž a náhradu za spôsobenú ujmu v zmysle Občianskeho zákonníka § 16 - Kto neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

       Podstata sporu je v tom, že Slovenská sporiteľňa, a.s. podala na Danielu Molnárovú trestné oznámenie z podvodu spolupáchateľstvom, ktorého obsah sa nezakladal na pravde, bol účelovo vymyslený, na základe toho bola Daniela Molnárová 4 roky perzekuovaná, čím bola poškodená jej osobnosť, ľudská dôstojnosť, bolo zasiahnuté jej súkromie a poškodené jej meno do takej miery, že toto nepravdivé obvinenie spustilo lavínu nezákonnosti voči nej čo sa prejavilo najmä marením obchodných zmlúv uzatvorených s Danielou Molnárovou s cieľom spôsobiť jej škodu značného rozsahu. (Fotokópie na nosiči CD)

 

Podporný argument č. 7:

Majúc na zreteli Všeobecnú deklaráciu ľudských práv vyhlásenú Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948:

majúc na zreteli, že cieľom tejto deklarácie je zabezpečiť všeobecné a účinné uznávanie a dodržiavanie práv v nej vyhlásených,

majúc na zreteli, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi, a že jedným zo spôsobov, ktorým sa má tento cieľ napĺňať, je ochrana a ďalší rozvoj ľudksých práv a základných slobôd.....

 

Ako podporné argumenty poškodení uvádzajú popis namietaných porušeni týchto ďalších práv v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré vznikli ako následok príčiny nezákonného konania orgánov štátnej zložky moci.

 

Článok 1.

Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom jednať v bratskom duchu.

Článok 2.

Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez akéhokoľvek rozlišovania najma podľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálného pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Článok 7.

Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akéhokoľvek rozlišovania. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej diskriminácii.

Článok 8.

Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytli účinnú ochranu proti činom porušujúcim základné práva, ktoré sú mu priznávané ústavou alebo zákonom.

Článok 10.

Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.

Článok 12.

Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

Článok 17.

1.   Každý má právo vlastniť majetok ako sám, tak spolu s inými.

2.   Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.

 

Článok 18.

Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

Článok 19.

Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu: toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Článok 21.

1.   Každý má právo, aby sa zúčastnil na vláde svojej krajiny buď priamo, alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov.

2.   Každý má právo vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.

3.   Vôľa ľudu má byť základom vládnej moci: táto vôľa musí byť vyjadrená správne prevádzanými voľbami, ktoré sa majú konať v pravidelných obdobiach na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo rovnocenným postupom, ktorý zabezpečuje slobodu hlasovania.

 

Článok 22.

Každý človek má ako člen spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok, aby mu boli národným úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti.

Článok 23.

1.   Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.

2.   Každý, bez hocijakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.

3.   Každý pracujúci má právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti, a ktorá by bola doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej ochrany.

4.   Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladať s inými odborové organizácie a pristupovať k nim.

Článok 25.

1.   Každý má právo na takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v nemoci, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých ne jeho vôli.

2.   Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu strarostlivosť a pomoc. Všetky deti, či manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu.

3.  

Článok 27.

1.   Každý má právo slobodne sa zúčastňovať kultúrneho života spoločnosti, užívať plody umenia a zúčastňovať sa vedeckého pokroku a jeho výťažkov.

2.   Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby.

3.  

Článok 28.

Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.

Článok 29.

1.   Každý má povinnosť voči spoločnosti: jedine v nej môže slobodne a plne rozvinúť svoju osobnosť.

2.   Vo výkone svojich práv a v užívaní svojich slobôd je každý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpečeniu náležitého uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného blaha v demokratickej spoločnosti.

3.   Výkon týchto práv a slobôd nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených národov.

Článok 30.

V tejto deklarácii sa nesmie nič vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.

 

 

O d ô v o d n e n i e

 

Ján a Daniela Molnárovci založili v roku 1992 politické hnutie HSP – Hnutie za slobodu prejavu, ktorého cieľom bolo presadzovať tie práva, ktoré boli v socializme najviac potlačované a zabezpečiť slobodu prejavu pre vštkých občanov bez akejkoľvek diskriminácie - v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv vyhlásenej OSN, a pod „kontrolou televíznych kamier“ zabezpečiť transparentnosť úkonov pri zmene vlastníckych práv a prerozdeľovaní bohatstva krajiny z pôvodného spoločného vlastníctva väčšej časti materiálnej, pôdnej, hnuteľnej a nehnuteľnej podstaty na novú formu súkromného vlastníctva. Ján Molnár bol riadne zvolený ako predseda tohto politického subjektu a Daniela ako podpredsedníčka.

V roku 1992 splnili všetky zákonom stanovené podmienky, získali 11 500 podpisov pod petičnú listinu a zúčastnili sa parlamentných volieb do zákonodarného zboru. Vo voľbách neuspeli jednak z dôvodov, že hnutie bolo mladé, založené tesne pred voľbami, ale aj z dôvodov, že majú podozrenie, že vtedajšie voľby (v roku 1992) boli zmanipulované, čo ale nie je podstatou tejto sťažnosti.

Poškodení majú dostatok vieryhodných dôkazov, že od tejto doby boli prenasledovaní a zo strany Slovenskej republiky im bolo dlhodobo bránené v dôstojnom živote nezákonným konaním orgánov výkonnej zložky moci.

Poškodení tvrdia, že spoločným konaním zákonodarnej, výkonnej a represívnej moci Slovenskej republiky boli hrubo porušené ich základné práva a slobody, ktoré garantuje Ústava SR, najmä článok 26. Politické práva ods. 2: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou…“

Základné práva a slobody sťažovateľov boli porušené tým, že im bolo spoločným konaním SIS Slovenskej informačnej služby protiprávne odňaté vlastnícke právo na mediálne zariadenie tlačiarenský stroj DOMINANT 525, ktorý používali na vyjadrovanie svojich názorov tlačou.

Základné práva a slobody navrhovateľov boli porušené  následne aj tým, že  im bolo spoločným konaním zákonodarnej, výkonnej a represívnej moci Slovenskej republiky dlhodobo od r. 1993 do r. 1998 bránené používať toto mediálne zariadenie a následkom tejto príčiny im bolo zabránené zúčastniť sa verejnej politickej súťaže: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo..“. Toto tvrdenie opierajú o ďalšie skutočnosti uvedené v podaní podnetu na Ústavný súd v roku 1988. (Fotokópie na nosiči CD)

Poškodení sa nemôžu dovolať spravodlivosti najmä z dôvodov diskriminačných zákonov (diskriminácia fyzických osôb voči právnickým osobám), z dôvodov nezákonného konania štátnych orgánov (zistenie Generálnej prokuratúry o nezákonnom konaní polície a prokuratúry), z dôvodov prieťahov v konaní (súd o spore z roku 1992 v kontexte s protiprávnym zadržiavaním tlačiarenského stroja do odchodu 21.6.2001 nerozhodol), z dôvodov marenia úradného výkonu (marenie úradného výkonu za asitencie polície a prokuratúry) zastrašovania a nútenia na krivé výpovede (súdny znalec krivo vypovedal v neprospech Jána a Daniely Molnárovcov), z dôvodov nevymožiteľnosti práva (vytunelovanie firiem povinného v kontexte s firmou LC Print Lučenec) napokon z dôvodov vyhnania do vyhnanstva (nezákonné konanie exekútorov priviedli poškodených do stavu krajnej núdze,  priame vyhrážanie zabitím) keď poškodení boli donútení opustiť svoju vlasť z obáv o svoj život a život svojich detí. (Gobálna scéma na nosiči CD)

Poškodení tvrdia, že keď sa obrátili na medzinárodné inštitúcie zaoberajúce sa porušovaním základných ľudských práv (sťažnosť za prieťahy v konaní podaná do Strasburgu 11. júna 2000 a zaregistrovaná pod číslom 60241/00, podnet Výboru OSN pre ľudské práva zo dňa 3.3.2001) čomu predchádzalo domáhanie sa ich práv prostredníctvom žaloby proti Slovenskej sporiteľni, a.s. o 7,2 milióna Sk, žaloby proti Slovenskej poisťovni, a.s. o 28 miliónov Sk, žaloby proti 11 odporcom štátnej správy včetne príslušníkov polície, prokuratúry a tajnej služby SIS, žaloby proti Slovenskej republike o 135 miliónov Sk, sa tlak voči nim vyostroval, najmä zo strany polície a nočných návštev agentov SIS.

Poškodení sa pokúšali aj o politické riešenie situácie a zorganizovali stretnutie s predstaviteľmi všetkých mimoparlamentných strán a hnutí, ktorí spoločne skonštatovali, že Slovensko nie je právny štát a malým politickým stranám a hnutiam je bránené zúčastniť sa politickej súťaže z dôvodov diskriminácie, a podpísali koaličnú zmluvu, že do najbližších volieb (v roku 2002) pôjdu spoločne pod názvom SOLIDARITA ako jeden subjekt mimoparlamentných strán a hnutí.

Poškodení tvrdia, že po následnom napísaní a vydaní knihy CHORÁ DEMOKRACIA, VÍZIA MRAVNÉHO ŠTÁTU sa prenasledovanie, zastrašovanie a vyhrážanie zabitím vyostrilo do takej miery, že 22.6.2001 museli využiť svoje právo v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv čl.14 ods. 1: „Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočisko v iných krajinách a požívať tam azyl“ a požiadať o politický azyl v jednej západoeurópskej krajine. (Obsah knihy na nosiči CD)

 

Motív prenasledovania: masové porušovanie základných ľudských práv

            Poškodení tvrdia, že po „nežnej revolúcii“ prebiehal masový konflikt záujmov z dôvodov zmeny vlastníckych práv a prerozdeľovania bohatsva krajiny z pôvodného spoločného vlastníctva väčšej časti materiálnej, pôdnej, hnuteľnej a nehnuteľnej podstaty na novú formu súkromného vlastníctva. Táto dejinná zmena dočasne deformovala mravné hodnoty a mravné princípy vzhľadom na reformy v spoločnosti, v ktorej pasívni občania zostanú na hranici priemernej životnej úrovne a aktívni občania si vylepšia svoju pozíciu nielen v prítomnosti, ale aj do ďalekej budúcnosti. Drvivá väčšina poctivých a statočných občanov sa snažila o to, aby pravidlá tejto „transformácie“ boli transparentné v medziach ľudskosti a v súlade nielen s Ústavou SR, ale aj s ratifikovanou Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN. Vôľou väčšiny bolo, aby táto súťaž prebiehala pokiaľ možno bez diskriminácie a hrubého porušovania základných ľudských, občianskych a politických práv. Zákonodarná, výkonná a represívna moc mala dohliadať na korektnosť tejto súťaže. Kedže aj vykonávatelia štátnej moci sú len ľudia, samozrejme dochádza aj tu ku konfliktu záujmov a deformácii mravných hodnôt na základe ideológie, straníckej príslušnosti alebo mocenských záujmov podnikateľských korporácií. Túto dejinnú zmenu pod taktovkou KGB zneužili hlavne bývalí príslušníci ŠtB – Štátnej bezpečnosti, ktorí v politickej súťaži hrubo porušovali základné ľudské práva umiernených občanov, tým, že ako prví sa zmocnili štátneho rozpočtu, financií a štátnej moci, a prostredníctvom nezákonných konaní zaútočili na tých nezávislých občanov, ktorí využili svoje práva a zúčastnili sa politickej súťaže.

 

Poškodení vyčerpali všetky vnútroštátne opravné prostriedky, vyše 9 rokov sa bránili pred nezákonnými konšpiráciami a dospeli k názoru, že Slovenská republika využíva proti poškodeným všetky nezákonné prostriedky s cieľom robiť prieťahy v konaní, až kým sa poškodeným život nepominie. Ako najmladší štát Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vyhlásil svoju zvrchovanosť 1.1.1993, nemá dostatočne vybudované mechanizmy, ktoré by zaručovali nezávislým občanom ochranu v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 

Ako mladý štát nemá vybudovanú stabilnú politickú scénu na základoch mravných imperatívov, čo ma za následok pri striedaní moci neobjektívne a nezákonné rozhodovanie v štátnych orgánoch, ako aj vo sférach zákonodarnej, výkonnej a represívnej moci. Na občanoch sa pácha krivda práve z dôvodov spolitizovania týchto orgánov, čo je v rozpore s medzinárodnými dohovormi o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 

Zoskupenia bývalých príslušníkov ŠTB a KGB vedú otvorený boj proti všetkým nezávislým občanom, ktori sa zúčastňujú politickej súťaže prostredníctvom ekonomických nástrojov.  Dá sa povedať, že na Slovensku prebieha ekonomická vojna.

 

Všeobecne vo verejnosti, ako aj v opozičných politických kruhoch prevláda názor, že Slovensko nie je právny štát a právo je nevymožiteľné najmä z dôvodov manipulácie s časom a s použitím týchto nedemokratických prvkov:

 

1.    Diskriminácia zákonodarnou mocou. (diskriminačné zákony)

2.   Nezákonné konanie štátnych orgánov (spolitizovanie všetkých zložiek moci)

3.   Prieťahy v konaní (zahladzovanie príčiny a kriminalizovanie následku príčiny)

4.   Marenie úradného výkonu (vytunelovanie firiem, nezákonné konanie)

5.   Nútenie na krivé výpovede (zastrašovanie a vraždy tajnými službami)

6.   Zbavenie sa svedkov vyhnaním do vyhnanstva (donútenie opustiť svoju vlasť)

 

Výsledkom takéhoto skrytého a lstivého porušovania základných ľudských práv organizovanou skupinou v „ekonomickej vojne“ (najmä zo strany príslušníkov bývalej ŠtB pod taktovkou KGB) je zahladzovanie príčiny (porušenie zákonnosti zo strany prenasledovateľov) a vyzdvihovanie následku príčiny vytrhávaním z kontextu (kriminalizovanie obranných krokov prenasledovaného) čo v konečnom dôsledku s plynutím času skresľuje hospodársky výsledok prenasledovaného v jeho neprospech. Čas sa nedá zastaviť - ani vrátiť späť, a preto sa už niektoré podozrenia nedajú ani preukázať, lebo ich zakrylo plynutie času.  Týmito lstivými metódami sa nepotrestá príčina, ale následok príčiny, čo je nemravné a v rozpore so spravodlivosťou. Nezávislí občania sú bezmocní, lebo navonok sa neporušujú ich politické práva, ale diskredituje sa ich osobnosť prostredníctvom „ekonomických konšpirácií“.

 

Ľudia, ktorí túto pravdu odhaľujú a navrhujú riešenie sú štátnou tajnou službou prenasledovaní a všetkými zložkami moci diskriminovaní do takej miery, že pokiaľ v pravý okamih neujdú pred prenasledovaním - sú zavraždení. O tomto svedčí v priemere až 170 vrážd na Slovensku a z toho je 50%  neobjasnených - teda pravdepodobne politických. Takéto vládnutie je neprijateľné - ako pre občanov Slovenskej republiky - tak pre celú Európu - z hľadiska medzinárodného práva a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 

Spolitizované štátne orgány vatvárajú tajné zoznamy nepohodlných ľudí, proti ktorým vedú otvorený boj formou prenasledovania lstivými ekonomickými metódami, pričom na podporu tohto zámeru využívajú diskriminačné zákony, nezákonné konanie štátnych orgánov, prieťahy v konaní, zastrašovanie tajnými službami a vyhnanie do vyhnanstva – donútením opustiť svoju vlasť. Takéto zoznamy a konanie nesú znaky fašizmu a oživovanie metód z najtemnejšieho obdobia ľudstva – tyranie gestapa a jednotkami SS počas druhej svetovej vojny. Tieto metódy boli svetovou verejnosťou jednoznačne odsúdené.

 

Poškodení tvrdia, že sú korunnými svedkami tohto javu a na základe svojich poznatkov a skúseností podali podnet Organizácii Spojených národov so sídlom v Ženeve dňa 11.6.1991, aby sa Výbor OSN pre ľudské práva zaoberal ich predloženými dôkazmi, ktoré nasvedčujú, že Slovenská republika nedostatočne zabezpečuje práva pre svojich občanov v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá bola vyhlásená Valným zhromaždenám Organizácie Spojených národov 10. decembra 1948.

 

Kancelária Výboru OSN pre ľudské práva vrátila podanie poškodených s odporúčaním, aby sa v tejto veci obrátili na Európsky súd pre ľudské práva.

 

Poškodení sú presvedčení, že nadišiel čas, aby sa skoncovalo s takýmito praktikami skrytého a dobre utajovaného porušovania základných ľudských práv, a preto žiadajú Európsky súd pre ľudské práva, aby sa touto sťažnosťou zaoberal so všetkou úctou k základným ľudským právam.

 

Subjektívne argumenty

 

 

1.    Ján Molnár ako predseda politického hnutia HSP – Hnutia za slobodu prejavu, ktoré sa zúčastnilo parlamentných volieb do NR SR v roku 1992  t v r d í , že je mu systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS - slovenskou tajnou službou bránené zúčastniť sa politickej súťaže tým, že je mu bránené vyjadrovať svoje názory tlačou bezprávnym zadržiavaním svojej vlastnej tlačiarenskej techniky za asistencie polície a prokuratúry Slovenskej republiky.

Dôkaz: Oznámenie Výboru OSN pre ľudské práva

 

2.    Ján Molnár ako občan Slovenskej republiky  t v r d í , že je mu systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS slovenskou tajnou službou bránené v slobode prejavu tým, že  je mu bránené vyjadrovať svoje názory tlačou bezprávnym zadržiavaním svojej vlastnej tlačiarenskej techniky za asitencie polície a prokuratúry Slovenskej republiky.

Dôkaz: Žaloba proti 11 odporcom

 

3.    Ján Molnár ako otec štvorčlennej rodiny s maloletými deťmi: a to 7 ročným synom Michalom, 12 ročnou dcérou  Otíliou a manželkou Danielou t v r d í ,  že je mu systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS slovenskou tajnou službou za asitencie polície, prokuratúry bránené v hospodárskej súťaži a následne týmto spoločným konaním odporcov je mu bránené v dôstojnom živote.

Dôkaz: Žaloba proti Slovenskej Republike o 135 mil. Sk

 

4.   Daniela Molnárová ako matka dvoch maloletých detí t v r d í ,  že jej  je systematicky, cielene organizovanou skupinou riadenou SIS - slovenskou tajnou službou za asitencie polície, prokuratúry bránené v hospodárskej súťaži a následne týmto spoločným konaním odporcov jej je bránené v dôstojnom živote.

Dôkaz: Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, a.s.

 

5.    Navrhovatelia t vr d i a, že je proti nim vedený psychologický teror „hra sčasom“, pri ktorom je príčina umelo zamlčovaná a následok príčiny sa umelo zviditeľňuje, čo vkonečnom dôsledku má za následok, že príčinu predbehne následok príčiny, príčina je nepotrestaná a následok príčiny je nespravodlivo potrestaný a týmto sa občan nemôže dovolať spravodlivosti.

Dôkaz: Žaloba proti Slov.poisťovni

 

     6.   Poškodení tvrdia, že spoločným konaním odporcov boli hrubo porušené ich základné práva a slobody, ktoré garantuje Ústava SR, najmä článok 26 Politické práva ods. 2

„Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou…“

 

     7.   Základné práva a slobody navrhovateľov boli porušené tým, že im bolo spoločným konaním odporcov protiprávne odňaté vlastnícke právo na mediálne zariadenie tlačiarenský stroj DOMINANT 525, ktorý používali na vyjadrovanie svojich názorov tlačou.

 

     8.   Základné práva a slobody navrhovateľov boli porušené  následne aj tým, že  im bolo spoločným konaním odporcov dlhodobo od r. 1993 do r. 1998 bránené používať toto mediálne zariadenie a následkom tejto príčiny im bolo zabránené zúčastniť sa verejnej politickej súťaže „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo…“.

 

Rozsah primárnej nezákonnosti v „ekonomickej vojne“.

 

Poškodení preukázali, že ani v jednom prípade neporušili zákon oni, ale naopak, z rozhodnutí, rozsudkov, žalôb a z prieťahov v konaní vyplýva, že nezákonným konaním odporcov im bola spôsobená škoda značného rozsahu od samého počiatku ich kultúrno-politickej angažovanosti. V kontexte so zistením Generálnej prokuratúry, ktorá zistila nezákonnosť orgánov výkonnej zložky moci práve zahladzovaním nezákonosti (odložením oprávnených podnetov) je absolútne vylúčené, že takýto rozsah nezákonnosti bol náhodný:

1)   21 firem si v roku 1991-1992 nesplnilo zákonom stanovenú lehotu na preplatenie faktúr za poskytnuté služby, čím priviedli vydavateľstvo Jána Molnára a politické hnutie HSP do druhotnej platobnej neschopnosti. Škoda -1,5 milióna Sk (podané vysvetlenie na PZ Bratislava III).

2)   Nezákonné konanie firmy PD Devín v zastúpení Antonom Belešom, ktorá si v roku 1992 bez súdneho príkazu uplatnila záložné právo na tlačiarensku techniku a zabránila poškodeným používať ich vlastníctvo, a tým  zabránila aj politickému hnutiu HSP v ďalšej činnosti.  Škoda 1 milión Sk (podaná žaloba, súd do 20.6.2001 nerozhodol, podaná sťažnosť do Strasburgu za prieťahy v konaní).

3)   Nezákonné konanie firmy Zberné suroviny v zastúpení Tiborom Jančokom, ktorá v roku 1993 bez právneho dôvodu porušila zmluvné podmienky, čo malo za následok zmarenie ďalšieho používania tlačiarenskej techniky. Škoda 1,5 milióna Sk (podaná žaloba, štát svojvoľne konanie pozastavil).

4)   Nezákonné a podvodné konanie firmy EGB Invest v zastúpení Jurajom Havašom, ktorá v roku 1993 bez právneho dôvodu porušila zmluvné podmienky, čo malo za následok zmarenie vydania knihy Intímny portrét princeznej Diany ako aj ďalšie porušovanie zmlúv. Škoda 4,68 milióna Sk (podaná žaloba, štát svojvoľne konanie pozastavil, podané trestné oznámenie, do 20.6.2001 sa konanie nezačalo).

5)   Nezákonné a podvodné konanie firmy Sport Servis International  v zastúpení Pavlom Suchým alias západonemeckým podnikateľom Paulom Thomasom Grunom, (v jednej osobe), ktorý v rokoch 1994 – 1998 bez právneho dôvodu porušil viacero zmlúv a pokúsil sa o zrušenie vydavateľskej činnosti Jána Molnára (list o zastavení vydávania). Škoda 4 milióny Sk (podaná žaloba, štát svojvoľne konanie zastavil, podané trestné oznámenie, do 20.6.2001 sa konanie nezačalo).

6)   Nezákonné a podvodné konanie firmy LC print Lučenec v zastúpení Ivanom Švagerkom a spol., ktorí v roku 1994 bez právneho dôvodu porušili zmluvné podmienky a scudzili tlačiarensku techniku Jána Molnára v spolupráci s inými osobami (podaná žaloba, v konaní bol úspešný Ján Molnár, súd zaviazal odporcu vydať tlačiarensku  techniku, v ďalšom konaní súd zaviazal zaplatiť Jánovi Molnárovi 4,8 milióna korún do troch dní od právoplatnosti rozsudku).

7)   Následné nezákonné konanie, nakoľko LC Print Lučenec v stanovenej lehote techniku nevydal ani peniaze nezaplatil. Vo februári 1998 podvodne tlačiareň získala ďalšia firma. Firma LC print sa vytunelovala a exukútor listom v roku 2001 oznámil Jánovi a Daniele Molnárovcom, že pohľadávka je ťažko vymožiteľná, nakoľko  firma sa vytunelovala.

8)   Nezákonné konanie zistila aj Generálna prokuratúra, ktorá v kontexte s kauzou LC Print Lučenec vydala 30. októbra 2000 nález, v ktorom jednoznačne odhalila nezákonné konanie polície a dozerajúceho prokurátora. Taktiež odhalila nezákonné konanie polície a dozerajúceho prokurátora v kontexte s trestným oznámením, ktoré podali Ján a Daniela Molnárovci proti pracovníkom bankovej spoločnosti, ktorí sa podieľali na tomto podvode a polícia tento podnet založila (Upovedomenie Generálnej prokuratúry z 30.októbra 2000).

9)   Tieto zistenia sú nezvratnými dôkazmi, že proti Jánovi Molnárovi bol vedený organizovaný psychologický teror nielen zo strany súkromných osôb, ale aj zo strany štátnej správy teda polície a prokuratúry, ktorá sa podieľala na zahladzovaní stôp aj za cenu nezákonného jednania.

10) Nezákonné konanie firmy Slovenská grafia, ktorá v roku 1996 nedodržala Zmluvu o dielo, následkom čoho zanikol magazín Horoskopy. Škoda 1,5 mil. Sk (Podané trestné oznámenie, vyšetrovateľ podnet odložil).

11) Nezákonné konanie Trnavskej tlačiarne, ktorá v roku 1996 nedodržala zmluvu, následkom čoho sa nepredala kniha Výber zo svetovej mystiky. Škoda 0,8 mil. Sk. (upozornenie od advokáta).

12) Nezákonné a podvodné konanie firmy Kamaz, ktorá v roku 1997 nedodržala zmluvné podmienky pri vydaní knihy „Intímny portrét princeznej Diany“ a „Zbohom ruža Anglicka“ , nevyplatila poškodeným podiel zo zisku na slovenskom trhu vo výške 1,85 mil. Sk a podiel zo zisku na ruskom trhu vo výške 2 mil. Sk (podané trestné oznámenie - odložené, po podpálení auta a vyhrážaní zabitím bola žaloba stiahnutá).

13) Nezákonné konanie firmy MABEX, ktorá v roku 1999 nedodržala zmluvné podmienky Zmluvy o dielo pri vydávaní prílohy v Bratislavskom Večerníku (denníku), následkom čoho sa poškodení dostali do absolútne krajnej núdze. Škoda 1,24 mil. Sk (boli podané tri žaloby, súd jednu žalobu protiprávne zamietol, bolo podané trestné oznámenie, polícia do 20.6.2000 nekonala).

14) Nespočetné množstvo drobných nezákonných konaní, ktoré poškodení nepodchytili trestným oznámením alebo žalobami z dôvodov ich malého rozsahu, alebo zastrašovania: niekoľko desiatok intríg, klamstiev a ohováraní, ktorými spôsobili poškodenie mena na verejnosti. Každý mesiac - rok čo rok od roku 1986 až do roku 2001 -  boli poškodení vystavovaní psychickým tlakom. (Napríklad v roku 1986 dostal Ján Molnár živnostensklý list na poskytovanie videoslužieb. Táto činnosť mala veľký úspech z dôvodov praxe v televízii a predsa sa Pavlovi Suchému /neskoršie Paul Thomas Grun ako západonemecký občan/ podarilo prostredníctvom miestnej polície a Národného výboru, zariadiť protiprávne odobratie licencie na uvedenú živnosť. Neuveriteľné množstvo sabotáží na počítačovej technike pri vyše 10 ročnom vydávaní od zavírovania počítačov až po úplné kolapsy, sabotovanie externých tlačiarní po protizákonnom uzatvorení tlačiarne do takej miery, že magazín DANIELA zanikol z dôvodov  ohováračskej kampane, nakoľko žiadna tlačiareň nebola ochotná poškodeným vytlačiť ďalšie pripravené čísla i napriek tomu, že disponovali hotovostnými peniazmi, ktoré si požičala Daniela zo Slovenskej sporiteľne vo výške 2,3 mil. Sk., nespočetné množstvo prepadov, pri ktorých boli ohrozovaní na životoch a ktoré polícia odmietla zadokumentovať so slovami – ako ich máme hľadať, keď ste ich nedostatočne popísali -, neuveriteľné množstvo dopravných kolízií, až kým sa útočníkom podarili skutočné dopravné nehody – úplné rozbitie Renaulta 25 v Želovciach za asistencie oslnenia autom Roburom, ktorého polícia odmietla identifikovať).

 

Rozsah následkov v „ekonomickéj vojne“.

 

Ako podporné argumenty poškodení uvádzajú rozsah prenasledovania  najmenej v tomto rozsahu:

a)   V priebehu 8 rokov sme podali 11 žalôb za porušovanie zákonnosti voči nám, ktorými nám bolo bránené v našej hospodárskej a politickej činnosti.

b)   Za toto obdobie sme podali 6 trestných oznámení na konkrétne osoby z podozrenia nezákonného konania voči nám v oblasti trestného práva, ktorým nám boli spôsobené ekonomické straty veľkého rozsahu, a takto nám bolo bránené v našej hospodárskej a politickej činnosti.

c)   Za toto obdobie bolo voči nám vykonštruovaných niekoľko trestných oznámení, boli sme niekoľkokrát vyšetrovateľom obvinení a dokonca v jednom prípade sme boli aj prokuratúrou obžalovaní. Ani raz sme neboli riadnym súdom uznaní vinnými. V týchto prípadoch išlo o diskreditáciu vo verejnosti, psychický teror a tretiu rovinu pri naplnení cielených konšpirácií proti nám – takzvané “obsadenie vedomia” - za náš svetonázor, náboženské cítenie a národnosť.

d)   Pospájaním jednotlivých krokov, súvislostí a náväzností v danom časovom slede sa logicky vynorí pravda, že ide o vysokoprofesionálne vykonštruované konšpirácie proti nám s cieľom zabrániť nám vytvárať hospodárske výsledky s jasným politickým motívom vzhľadom na našu politickú angažovanosť. Z vyhodnotenia súvislostí logicky vyplýva, že v našich podaniach sa nekonalo a v podaniach proti nám sa konalo rýchle. Manipulácia s časom mala za následok, že príčinu predbiehali následky príčin, ktoré sa kriminalizovali. Takto sme sa nemohli dovolať spravodlivosti.

e)   V našej žurnalistickej a politickej činnosti sme poukazovali na motív zneužitia historických premien po páde železnej opony príslušníkmi bývalej siete ruskej tajnej služby KGB (červené brigády) a slovenskej tajnej služby ŠtB, ktorí sa snažili a napokon sa aj zmocnili vlády práve nedemokratickými spôsobmi. Využili historickú šancu na veľký podvod pri prevode majetku, vlastníckych práv, privatizácie a celého vplyvu na štátny rozpočet. Množstvo “káuz”, ktorými sa jednotlivci alebo skupiny nezákonne obohatili, jasne deklaruje tento stav. Vrcholnou ukážkou podvodu na slovenský spôsob bola nedávna kauza “Mojžiš”. Tento pán oklamal vyše 250 tisíc občanov a obohatil sa o vyše 35 miliárd korún cez firmu Drukos. Ďalším príkladom je “vytunelovanie” Devín banky a stovky ďalších ekonomických podvodv. Kedže sme videli do vecí príliš hlboko, stali sme sa nepohodlnými svedkami nedemokratického a podvodného vládnutia. Sme veriaci ľudia a verili sme v Božiu  ochranu, ale Boh dal ľuďom slobodnú vôlu a mnohým vraždám nedokáže zabrániť. Preto sme zavčasu a v poslednej chvíli odišli, aby sme uchránili nielen svoj život, ale aj životy našich nevinných detí, 6 ročného Michala a 11 ročnej Otílie.

***

 

1)   Z týchto oznámení vyplýva, že hlavnými aktérmi sporov boli dôstojníci tajnej služby SIS – Slovenskej informačnej služby. Konkrétne  Paul Thomas Grün, ktorého predseda Slovenskej národnej strany  spoľahlivo označil ako dôstojníka SIS a jeho pravé meno bolo Pavol Suchý. Na tohto muža nás upozornil ďalší náš sympatizant - dôstojnik vojenskej rozviedky major Balcar, ktorý bol následne neznámym páchateľom zastrelený. Ďalším aktérom je Juraj Havaš, ktorého spoľahlivo spoznal ako dôstojníka SIS náš sympatizant pán Rázsocha, ktorého následne neznámy páchateľ zastrelil. Luboš Jajcaj, ktorého spoľahlivo spoznal ako člena podsvetia a dôstojníka SIS náš sympatizant pán Ladislav Homola, ktorý následne utrpel ťažké ublíženie na zdraví od ľudí blízkych tejto osoby a ďalšie osoby, ktoré úzko navzájom spolupracovali s cieľom privodiť nám ekonomické straty, diskreditovať nás vo verejnosti a takto nám brániť v našej politickej činnosti.

2)   Preukázali sme nezáujem polície a prokuratúry riešiť naše závažné oznámenie na konkrétne osoby za lúpežné prepadnutie, pri ktorom nám bolo násilne odobraté naše motorové vozidlo Favorit a bol vykonaný pokus o únos nášho syna Michala (tr.oznámenie na p. Karola, zvláštny vyšetrovateľ Ministerstva vnútra až v roku 2001 zistil nezákonnosť polície, ktorá prípad odložila).

3)   Spoľahlivo sme preukázali prieťahy v konaní na súdoch, následkom ktorých nám bolo znemožnené dovolať sa spravodlivosti ( žaloba podaná do Strasburgu).

4)   V čase zmeny vládnej moci Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na náš podnet prešetrila kauzu LC Print Lučenec a vydala písomný nález – nezákonné konanie polície a prokuratúry (ochrana žalovaných a poškodenie našich záujmov).

5)   Poukázali sme na konšpirácie pri domáhaní sa svojich práv, ktoré v konečnom dôsledku dokázali  nevymožiteľnosť práva v náš neprospech. Právoplatný rozsudok v prípade LC PRINT Lučenec v náš prospech a následné zmarenie jeho výkonu, pričom išlo o vyše 5,5 milionov Sk. Týmto bolo zmarené splácanie našich  úverov, čo bolo následne v politickom zápase zneužité proti nám.

6)   Preukázali sme perzekúciu na súdoch, boli sme obvinení a obžalovaní a 4 roky sme museli čeliť zmanipulovanému súdnemu procesu proti nám, pri ktorom boli použité krivé svedectvá proti nám, o čom svedčí konečný oslobodzujúci rozsudok (oslobodzujúci rozsudok a zistenie GP).

7)   Preukázali sme fyzické zastrašovanie (policajné záznamy o prepichovaní pneumatík, podpálení auta, trestné oznámenia). Streľba zo samopalu pri narodení syn Michala (osobná výpoveď zvláštnemu vyšetrovateľovi).

8)   Predložili sme priame dôkazy o konšpiráciách dopravných nehôd, pri ktorých nám malo byť ublížené na zdraví. Autonehoda s vozidlom VOLGA, ktoré viedol ruský občan,  nevydarená konšpirácia autonehody, po ktorej nás okamžite prijal sám riaditeľ SIS pán Lexa, autonehoda, pri ktorej bol úplne zničený RENAULT 25, ohrozovanie na prechode pre chodcov, zrazenie na prechode pre chodcov s následkami ťažkého ublíženia na zdraví.

9)   Výrazný prvok zastrašovania pri domáhaní sa dodržať zmluvné podmienky zo strany tichého spoločníka pri realizácii projektu “Intímny portrét princeznej Diany” - prepichovanie pneumatík, podpálenie auta pred domom na Devínskej ulici a vyhrážanie sa zabitím (policajné záznamy).

10) Osobné zastrašovanie príslušníkmi tajnej služby SIS. Naša osobná výpoveď o nočných návštevách pánov: Hatalu, Mikuša a Leineroviča.

11) Preukázané ublíženie na zdraví (zrazenie celej rodiny na prechode pre chodcov s následkami ťažkého ublíženia na zdraví).

12) Následné zmanipulovanie súdneho procesu. Zámena osôb, svedok sa stal obžalovaným a skutočný vinník svedkom, sudca nám neuznal nárok na odškodnenie, zamietol náš návrh na vypočutie zástupcu SIS. Za preukázateľné ťažké ublíženie na zdraví v súčinnosti porušenia zákona obžalovaný nedostal nepodmienený trest odňatia slobody, ale smiešnu pokutu vo výške 10 tisíc korún, čo je v prepočte asi 330 Frankov (odvolanie proti rozsudku).

13) Sledovaním náväzností, súvislostí a postupnosti krokov v kontexte s tlačiarenskými strojmi bolo preukázané, že 21.6.1992 nám tieto boli nezákonne zadržané firmou –Poľnohospodárske družstvo Devín, následne nezákonne zadržané Zbernými surovinami a následne nezákonne zadržané a scudzené firmou: LC Print Lučenec. V prvom prípade súd do dnešného dňa nevyniesol rozsudok (podaná sťažnosť do Strasburgu za prieťahy v konaní), v druhom prípade štát svojvoľne konanie zastavil a v treťom prípade bol vynesený rozsudok Okresným súdom v Lučenci, ktorý jednoznačne potvrdil, že firma LC Print Lučenec bez právneho dôvodu niekoľko rokov zadržiavala tlačiarenskú techniku Jána Molnára, súd zaviazal odporcu uhradiť Jánovi Molnárovi sumu 5,4 milióna Sk, čo sa nestalo (2x právoplatný a vykonateľný rozsudok).

14) Preukázali sme nevymožiteľnosť práva, nakoľko v kontexte s kauzou “LC print Lučenec” súd zaviazal odporcu, aby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil 5,5 milióna korún navrhovateľovi Jánovi Molnárovi. Toto odporca neurobil, firmu i napriek upozorneniu polície “vytuneloval”. Generálna prokuratúra zistila, že aj v tomto prípade konala polícia nezákonne a doslova umožnila firmu LC Print “vytunelovať”. Následne aj exekútor v ďalšom konaní konal nezákonne, nakoľko peniaze z vydražených  hnuteľností si protizákonne ponechal a Jánovi Molnárovi nedal nič.

15) Toto všetko svedčí o neuveriteľnom prepojení štátnej správy s tajnou službou, ktorá jediná mohla v takomto nevídanom rozsahu zmanipulovať dianie okolo Jána Molnára a tým aj jeho politického hnutia Hnutie za slobodu prejavu. Táto manipulácia v neprospech Jána Molnára a jeho rodiny poukazuje na  jasné a nezvratné prvky profesionálneho prenasledovania.

16) Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá vstúpila do platnosti 23.marca 1976, presne nedefinuje pojem prenasledovanie, preto sa za pojem “prenasledovanie” považuje také konanie, ktoré znemožnuje obeti  dôstojný a slobodný život.  Podľa čl. 14 ods. 1 “Každý má právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočisko v iných krajinách a požívať tam azyl”.

 

 

 Politická činnosť.

 

Poškodení tvrdia, že boli označení ako “vnútorní nepriatelia”, preto ponúkajú Európskemu súdu pre ľudské práva v kapitole podporných dôkazov krátky prehľad ich politickej činnosti. Na priloženom CD nosiči sú podrobné dôkazy včetne videozáznamov a volebných klipov.

a)   Ján Molnár bol za socializmu známy ako antikomunista, ktorý verejne predpovedal pád socializmu vzhľadom na zlé skúsenosti rodičov s týmto nedemokratickým zriadením. Pred novembrom 1989 (nežnou revolúciou) nebol Ján Molnár politicky činný a vedome nespolupracoval s ŠtB.

b)   Ján Molnár privítal zmeny v Rusku, medzi prvými získal v bývalom Československu v roku 1986 licenciu na súkromné podnikanie v oblasti videoslužieb.

c)   Manželka Jána Molnára ešte pred uzatvorením manželstva vstúpila do komnistickej strany ako idealistka, ale bola známa svojou pro-Dubčekovskou orientáciou, za čo bola perzekuovaná.

d)   Počas “nežnej revolúcie” sme sa obidvaja aktívne zapojili do procesu demokratizácie o čom svedčia dokumenty z tohto obdobia, ktoré sme natočili v spolupráci so študentmi a VPN – organizátormi “nežnej revolúcie”.

e)   Po získaní skúsenosti, že ruské KGB sa snaží prevziať moc v krajine, sme založili politické hnutie HSP – Hnutie za slobodu prejavu - s cieľom  pomôcť reforme pri prechode z plánovaného na trhové hospodárenie práve tým, aby bol prechod transparentný a pod dohľadom televíznych kamier.

f)    Svoju prozápadnú orientáciu sme jasne deklarovali, ako hlavný dôkaz uvádzame videozáznam z tlačovej konferencie usporiadanej vo Viedni a videodokumenty z rozhovorov s rakúskymi politikmi.

g)   Spoľahlivo  sme dokázali, že od roku 1986 až do svojho “úteku” sme boli nepohodlní pre skupinu ľudí, ktorí sa snažili podvodne získať moc s cieľom  nezákonne sa ekonomicky obohatiť. Presadzovali sme zavedenie  princípov  Všeobecnej deklarácie ľudských práv  OSN.  V roku 2001  sme zorganizovali stretnutie všetkých predsedov mimoparlamentných strán a hnutí a dosiahli sme podpísanie koaličnej zmluvy o spoločnej aktivite v budúcich voľbách. Boli  sme iniciátormi a spoluzakladateľmi nového politického subjektu na Slovensku “Hnutie 21”, ktoré bolo zložené z 21 politických strán a hnutí,  malo reálnu šancu uspieť vo voľbách, a tak sme sa stali nebezpečnými partnermi pre súčasné nedemokratické sily na Slovensku.

***

1)   V nežnej revolúcii  sme sa verejne angažovali ako združenie NVO – Nezávislé videofórum občanov, (využiť video na šírenie kultúry a obmedziť šírenie násilia a pornografie) ktoré prostredníctvom videa sledovalo priebeh nežnej revolúcie (Dôkazy: registrácia, články v novinách). Toto združenie bolo rozvetvené po celom území Slovenskej republiky (Dôkazy: ukážka NVO-Prievidza). Počas “nežnej revolúcie” úzko spolupracovalo so študentským hnutím, jej vodcami Milošom Laukom, Antonom Popovičom, o čom svedčia filmy, ktoré boli odvysielané na celonárodnom okruhu s titulkami o tejto spolupráci (Papierový dom, Udalosti na radnici...).

2)   Videozáznamy, ktoré natočilo NVO spolu so študentskými materiálmi tvorili základ obrazového materiálu, ktorý Václav Havel prezentoval v zahraničí (videokazeta).

3)   Požadovali sme, aby vtedajšie vládne koalície urýchlene vytvorili mechanizmy na demonopolizáciu štátnej televízie a uzákonenie NOTES – Nezávislej občianskej televíznej spoločnosti, ktorá by sledovala transparentnosť prevodu majetku (korešpondencia: Snopko, Čarnogurský, Mečiar...).

4)   Následne na to sme zaslali parlamentu petíciu s vyše 7000 podpismi od občanov s požiadavkou, aby Slovenská národná rada uzákonila NOTES - sieť korešpondetov NVO - ako občiansku televíznu spoločnosť (Dôkaz: videoklip-schody). Zúčastnili sme sa licenčného konania, ktoré bolo zmanipulované (vo verejnosti všeobecne známe). Po tejto skúsenosti sme sa rozhodli použiť legálne politické prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa a iniciovali založenie politického hnutia HSP – Hnutia za slobodu prejavu (Dôkaz:vystúpenie v TV).

5)   V zámere presadzovať základné ľudské práva nás osobne podporilo veľa významnych štátnikov: Bush, Mitterand, Canadský guvernér, Európsky parlament (videoklip “schody”).

6)   Zakladajúcu listinu podpísalo v zmysle zákona vyše 1500 občanov (registrácia na MV ČSFR).

7)   V roku 1992 na žiadosť vyše 11500 občanov, ktorí podpísali petíciu (Dôkaz: registrácia) sme sa zúčastnili parlamentných volieb (Dôkaz: 12 volebných klipov).

8)   Výrazne sme upozorňovali verejnosť na bývalých dôstojníkov ŠtB a ich snahy o nedemokratické uchopenie moci na Slovensku, čo sa im nakoniec podarilo (Dôkaz: volebný leták).

9)   Pred voľbami sme vydávali týždenník NOTES občanov, dvojtýždenník VEREJNÁ MIENKA a mesačník DANIELA. (NOTES občanov 1-13, VEREJNÁ MIENKA 1-26, DANIELA 1-3).

10) Podali sme niekoľko návrhov zákonov v oblasti dodržiavania základných ľudských práv – právo na slobodu prejavu, právo na informácie.... (www.vyber21.sk/zaloba)

11) Usporiadali sme verejné mítingy na námestiach proti rozdeleniu Československa, (reportáž z námestia vo VM), deklarovali sme vôľu občanov požadujúcich referendum pri tak závažnom akte, ako je rozpad federácie (zaslaná rezolúcia SNR, uverejnené vo VM IV/92 č.7).

12) Po voľbách sme pokračovali s vydávaním mesačníka DANIELA, uviedli sme nový štvrťročník NOVÝ VEK humanizmu, občasník HOROSKOPY, neskoršie sme napísali niekoľko komerčných  kníh, v ktorých boli skrytou formou (zo strachu pred konšpiráciami) prezentované naše politické ciele. (Horoskopy, Výber zo svetovej mystiky, Recepty pre šťastie, Sila Mesiaca, Cesta k peniazom)

13) Pozorne sme sledovali dianie na politickej scéne, uverejňovali sme pravidelne priebeh týždňovej politickej TV relácie “Co týden dal”. (Verejná mienka).

14) Prejavovali sme ochotu spolupracovať s ostatnými politickými subjektami s cieľom  zviditeľňovať nežiadúce štruktúry bývalej ŠtB a urýchlene prijať lustračný zákon (Návrh na spoluprácu so SDĽ, SNS, RS, KDH, HZDS, SDKU, SOP, SMER).

15) Aktívne sme vystupovali v médiách. Okrem vystúpení v televízii sme mali pravidelné relácie v  RMC rádiu a neskoršie v Rock FM rádiu, v ktorých sme sa zameriavali na príčiny úpadku morálky. Sledovanosť polnočnej relácie - 1 milión poslucháčov. Následne bolo vysielanie zmarené (reportáže uverejnené v Horoskopoch 1/94, 2/94).

16) V uverejnených článkoch sme upozorňovali na nedodržiavanie ľudských práv, úpadok morálky a návrhy na riešenie. (1/94 – Polnoční okultisti, 2/94 – Nevinná hra alebo šedé eminencie v útoku, Nový svet, 3/94).

17)   Zaslali sme projekt na založenie “Svetového parlamentu mieru” prezidentovi USA B.Clintonovi a súčasne pápažovi J.Pavlovi II., ktorého podstatou bola včasná prevencia pri porušovaní ľudských práv, aby ľudia nemuseli použiť násielie pri vymáhaní svojích základných ľudských práv. (projekt na www.vyber21.sk, odpoveď pani Clintonovej uverejnená v Novom veku 4/95).

18) Od roku 1995 sme sa aktívne zúčastňovali seminárov na tému  “Človek na prelome dvoch tisícročí”, ktoré sme propagovali v našich periodikách (Nový Vek 4/95). Upozorňovali sme verejnosť na nutnosť návratu morálky do spoločnosti (Dôkaz: články v Novom Veku 1-26).

19) Viac ako tri roky sme sa museli skrývať pred prenasledovateľmi, ktorí nás fyzicky napádali. Za tie roky sme v ilegalite vydávali magazín NOVÝ VEK humanizmu a politickú činnosť sme museli prevádzať pod pseudonymom J.M.Rígel.

20) V roku 1998 sme rozsiahlou písomnou správou podali podnet na Ústavný súd SR na nezákonný postup niektorých poslancov SNR ohľadne kontroly SIS (Dôkaz: podanie z júna 1998).

21) Vyše 10 rokov sme zápasili s konšpiráciami vedúcimi k zastaveniu našej politickej činnosti, ktoré sme nezvratne preukázali (Dôkaz: žaloba proti Slovenskej republike).

22) Od roku 1999 sme vydávali internetové noviny Holá PRAVDA, Výber21, Grál21, v ktorých sme ostro kritizovali nedemokratické postupy súčasnej vládnej koalície a opozície. (www.vyber21.sk, www.gral21.sk)

23) Všetkými dostupnými prostriedkami sme sa snažili upozorniť vládnucu koalíciu, opozíciu a nové strany na nedemokratické tlaky, ktoré boli proti nám vyvíjané (Dôkazy: Listy prezidentovi Schusterovi, Csákymu).

24) V roku 2000 sme pozvali všetkých predsedov mimoparlamentných strán a hnutí na seminár “Ľudské práva na Slovensku”. Pre veľký záujem sa uskutočnilo niekoľko seminárov, z ktorých dominovala zlá skúsenosť, že malé politické strany sú sabotované ekonomickými konšpiráciami. Vzišla požiadavka na dodržiavanie základných ľudských práv v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN a potreba prijať všetky náležitosti s tým súvisiace (Pozvánka z 21.1, 11.2., a 18.3.2000).

25) Z týchto seminárov vzišlo nové politické zoskupenie “Hnutie21”, ktoré podpísalo koaličnú zmluvu o spoločnej účasti v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 2002. Toto hnutie sa stalo reálnou hrozbou pre vtedajšiu koalíciu a opozíciu. (www.vyber21.sk/hnutie21)

26) V Januári 2001 sme založili mimovládnu organizáciu SOLIDARITA, ktorá si kládla za cieľ monitorovať porušovanie ľudských práv na Slovensku (brožúrka SOLIDARITA  - ĽUDSKÉ PRÁVA) .

27) Vo februári sme vydali Legislatívny návrh ako odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky /slovenský parlament/, aby v roku 2001 prijala zákony na ochranu občanov pred diskrimináciou a zákony na zosúladenie právneho stavu so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv (pošta s prezidentom).

28) O pomoc pri presadzovaní základných ľudských práv sme požiadali písomne aj pána prezidenta Rudolfa Schustera. Žiaľ bezúspešne.

29) 20. júna 2001 sme po vážnych vyhrážkach a osobných návštevách agentov SIS a vyšetrovateľa PZ museli utiecť zo Slovenska, hlavne z obáv ublíženia na zdraví našich detí a našej fyzickej likvidácie.

 

 

Vplyv na verejnú mienku.

 

V politickej súťaži sa zhodnocuje tento faktor najvyššou známkou. Na druhej strane sa v tejto oblasti robia najčastejšie  „údery pod pás“. Ján a Daniela mali za uplynulých desať rokov politického zápasu veľký vplyv na verejnú mienku, a preto sa stali nepohodlnými. Mali celoživotné skúsenosti jednak zo svojej predchádzajúcej práce v oblasti kultúry a na strane druhej sa rýchlo priučili novej „porevolučnej“ profesii – politickej žurnalistiky.  Obidvaja mali skúsenosti z práce s ľuďmi, čo im značne pomohlo získať sympatie vo verejnosti.

 

1.)  Ján Molnár pochádza z jednoduchej rodiny, ktorá mala smutné skúsenosti z porušovania ľudských práv, nakoľko bola neustále v pozornosti bývalej Štátnej bezpečnosti pre ich pôvod a svetonázor.  Od detstva naberal prirodzenú schopnosť rozlišovať dobro od zla.

2.)  Po ukončení základnej vojenskej služby nastúpil do Slovenskej televízie ako asistent produkcie – „nosič krabíc s filmami“. Toto zamestnanie získal protekčne, nakoľko jeho sestra Eva sa vydala do Juhoslávie a jej manžel bol priateľ s Dr. Júliusom Beňom, šéfredaktom Hlavnej redakcie vysielania pre deti a mládež, ktorý často natáčal dokumenty v Juhoslávii. Július Beňo, člen KSS zamestnal Jána Molnára i napriek tomu, že nebol komunista, za čo mal nepríjemnosti a napokon musel z tohto dôvodu opustiť miesto šéfredaktora. Aj tieto okolnosti ho utvrdzovali o nadradenosti straníkov nad nestranníkmi.

3.)  Ján Molnár ako nekomunista neustále pociťoval krivdu zo strany televíznych straníckych funkcionárov, ale i napriek tomu sa vypracoval na niekoľko dôležitých funkcií: hlavný sekretár redakcie, vedúci trikového štúdia, vedúci výrobného štábu, vedúci výroby medzinárodného televízneho festivalu Cena Dunaja, asitent réžie a pomocný režisér.  Pod jeho vedením sa natočilo niekoľko desiatok filmov od animovaných s Viktorom Kubalom, dokumentárnych až po hrané serály. (Na dvore a na pažití, Ľudia s preukazom ZNB, Slovo, Ruža pre krásnu pani...) Jeho meno bolo každý týžden na televíznej obrazovke, najmä vďaka týždenným reláciám MATELKO, na ktorých spolupracoval. Boli to relácie určené pre deti, s vtedajšou politikou mali málo spoločné. Počas pôsobenia v televízii od roku 1970 – 1986 napísal aj niekoľko televíznych scenárov, ktoré pre jeho nestranníckosť neprešli do realizácie. Tu si budoval prirodzený kontakt s verejnou mienkou.

4.)  Tri roky pred „nežnou revolúciou“ - v roku 1986, po veľkých nezhodách so straníckymi funkcionármi (názory na ovplyvňovanie verejnej mienky) natrvalo opustil televíziu a založil si súkromné videoštúdiou na základe povolenia Národného výboru. Bol medzi prvými, ktorí v roku 1986 obdržali povolenie na súkromné podnikanie. Tu sa natrvalo rozišiel s doktrínou socializmu.

5.)  Manželka Jána Molnára Daniela pracovala v oblasti kultúry. Najskôr v Miestnom kultúrnom stredisku, neskôr vo vysokoškolskom klube v Bratislave, kde sa zoznámila s Jánom Molnárom. Potom pracovali spoločne. Daniela bola vo verejnosti populárna pre svoju pro-Dubčekovskú orientáciu.

6.)  Spolu realizovali desiatky videorelácií. Natáčali prevažne svadby s precízne pripraveným scenárom a polohranými  predohrami – hobby a zoznámenie mladomanželov. Ich tvorba mala veľký úspech, vo verejnosti sa stali populárnymi v tejto oblasti. Natáčali video aj pre národné výbory z oblasti základných a materských škôl. Neskoršie vyrobili prvé videoklipy (ak sa to dá nazvať) aj  pre hudobné skupiny akými boli Elán s Jožom Rážom, Pigmeus, Modus. Profesionálne spracovanie strihu, obrazu prilákalo do ORIONU aj umelcov. Nasledovali videoprofily výtvarníkov: pani Krošlákovej, Klimčáka, Lehotského, Brezinu až polohrané dokumenty: Jeden deň malej Katky, videoprofil Slabej. Videoštúdio Orion sa počas „nežnej revolúcie“ zapojilo do študentského hnutia a pretransformovalo sa do združenia NVO – Nezávislé videofórum občanov. Svojou videotvorbou sa postupne predstavovali verejnosti.

7.)  Počas „nežnej revolúcie“ sa aktívne zúčastňovali všetkých verejných zhromaždení, ktoré zachytávali na video. Slovenská televízia odvysielal niekoľko relácii s ich kopiraitom. (Papierový dom, Udalosti na radnici...) Významný protagonista Václav Havel sa prezentoval v zahraničí s videokazetou, ktorú zostrihali Ján a Daniela Molnárovci a v ktorej bola väčšina materiálov práve od nich. Ján a Daniela sa postupne stávali známymi aj na politickej scéne.

8.)  Ján Molnár už pred revolúciou organizoval stretnutia „novohumanistov“ videotvorcov a signalizoval potrebu uzákoniť NOTES – Nezávislú občiansku televíznu spoločnosť. V tomto úsilí dostal podporu aj zo zahraničia od štátnikov, akými boli anglická premierka M.Theatcherová, kanadský guvernér, francúzsky prezident F.Mitterand a predstavitelia európskeho parlamentu. Americký prezident G.Bush senior  osobne podpísal list, v ktorom sa o.i. písalo, že na našu žiadosť Americký kongres založil medzinárodný fond na podporu nových televíznych spoločností vo východnej Európe. Ján a Daniela majú podozrenie, že finančnú podporu zadržali tajné služby a televízia ARABELA mala byť ich televíziou. Takto vplývali aj na svetových politikov.

9.)  Ján Molnár mal niekoľko vystúpení v televízii (viď videokazeta) a na základe jeho výzvy ako aj výzvy cez noviny ZMENA, Smena, PRAVDA vzišlo nové hnutie NVO – Nezávislé videofórum občanov. Toto združenie združovalo niekoľko tisíc nadšencov z oblasti videotvory. Zozbierali vyše 7000 podpisov pod petíciu, ktorú riadne odoslali Slovenskej národnej rade, aby urýchlila prijatie zákona o neštátnych televíznych spoločnostiach. Týmto oslovili vyše 30 tisíc ľudí.

10.)            Kedže všetky snaženia uzákoniť NOTES aj cez politikov, akými boli predseda vlády Ján Čarnogurský, minister kultúry Ladislav Snopko neuspeli (viď korešpondencia) rozhodol sa Ján Molnár dosiahnuť tento cieľ politickými prostriedkami. Na žiadosť 1500 občanov, ktorí podpísali zakladajúcu listinu založil Ján Molnár v marci 1992 prípravný výbor nového politického hnutia HSP –Hnutie za slobodu prejavu. Jeho cieľom bolo presadzovať základné ľudské práva, právo na slobodu prejavu v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN. Ďalej prostredníctvom NOTES verejne kontrolovať priebeh transformácie a najmä privatizácie majetku. Vyše 1 500 občanov, ktorí sa podpísali pod petíciu im týmto   prejavilo absolútnu dôveru.

11.)            Od júna 1991 začal vychádzať týždenník NOTES občanov, v ktorom dostávali priestor radoví občania, aby mohli vyslovovať svoje názory prostredníctvom tlače.  V tomto týždenníku boli Ján a Daniela autormi mnohých článkov. (Sloboda prejavu, Uzákoní sa NOTES?, Ľudské práva...) NOTES občanov oslovil najmenej 25 tisíc ľudí.

12.)            Od septembra 1991 do júna 1992 sa inovoval týždenník NOTES občanov na Verejnú mienku (väčší rozmer, väčšia farebnosť, viac strán a prijateľná cena), v ktorom sa uskutočnovali malé referendá na otázky, ktoré zaujímali širokú verejnosť. V tomto týždenníku sa jasne formulovali ciele HSP – moc potrebuje kontrolu verejnosti. V júli 1992 zanikol z dôvodov protizákonného uzatvorenia súkromnej tlačiarne ORION iným subjektom.  Verejná mienka oslovila najmenej 50 tisíc občanov.

13.)            Po niekoľkých vystúpeniach v televízii v politických reláciách sa na žiadosť vyše 11 500 občanov, ktorí podpísali petíciu v zmysle zákona HSP zúčastnilo parlamentných volieb. 11 500 občanov im prejavilo stopercentnú dôveru.

14.)            Počas volebnej kampane rozdali vyše 200 tisíc brožútok s dôrazom na to, že bývalé štruktúry ŠtB sa snažia prevziať moc. Vyrobili a odvysielali 12 hodnotných klipov o význame slobody prejavu. Vďaka ich klipu „Jano je vôl“ (paródia na Jana Molnára) si získali veľký počet priaznivcov. O tomto klipe sa hovorilo všade. Takto oslovili najmenej 1 miliónov ľudí.

15.)            14.III.1992 usporiadali veľký protestný míting na Mierovom námestí v Bratislave zameraný proti pokusom rozbitia republiky. Parlamentu zaslali petíciu s požiadavkou, aby o tejto otázke rozhodli občania prostredníctvom ľudového referenda (viď článok vo Verejnej mienke). Touto akciou oslovili okolo 15 tisíc ľudí.

16.)            Ján a Daniela Molnárovci tvrdia, že voľby v roku 1992 boli zmanipulované. V Bratislave dostali také isté percentá, ako v  mestách, kde sa vôbec neprofilovali, čo považujú za krajne nepravdepodobné. Vyhralo HZDS, ktoré nemalo žiadne predchádzajúce preferencie vo verejnosti. Vladimír Mečiar bol ministrom vnútra, ktoré organizovalo voľby. Ich volebné klipy zaregistrovalo celé Československo a vďaka klipu „Jano je vôl“ stúpli ich sympatie vo verejnosti.

17.)            Od apríla 1992 začali vydávať mesačník pre ženy DANIELA. Bol to prvý celofarebný magazín pre ženy. Uviedli ho na tlačovej konferencii vo Viedni. Magazín pre svoju vysokú profesionálnu kvalitu bol vo verejnosti veľmi úspešný. Aj tento magazín po pol roku zanikol i napriek tomu, že mali dostatok financií, dobrý redakčný kolektív, dobrú distribúciu a v predstihu vyrobené ďalšie čísla. Po uzatvorení ich vlastnej tlačiarne sa na slovenskom trhu nenašla tlačiareň, ktorá by bola ochotná vytľačiť ďalšie čísla i keď ponúkali platbu vopred. Výborná práca ŠtB. Týmto magazínom oslovili najmenej 60 tisíc ľudí najmä žien.

18.)            Ján a Daniela sa ďalej presadzovali vo verejnosti pod psudonymom J.M.Rígel v RMC rádiu, v ktorom mali každý týžden 30 minútovú komerčnú reláciu. Po troch mesiacoch bola zmluva nezákonne ukončená. Táto relácia mala sledovanosť cca 30 tisíc poslucháčov.

19.)            Od januára 1994 dostali priestor v ROCK FM rádiu v dvoch reláciách. Každý piatok popoludní 60 minútová relácia s veľmi populárnou moderátorkou Hargašovou na tému nového životného štýlu a 30 minútová relácia s moderátorom Gajom Kurucom pred polnocou „polnoční okultisti“, v ktorej skrytou formou poukazovali na pokles morálky. Po polročnom vysielaní, tesne pred  voľbami v roku 1994 bola opäť násilne ukončená. Táto relácia mala najväčšiu sledovanosť – 1 milión poslucháčov.

20.)            Od apríla 1994 začali vydávať komerčný magazín HOROSKOPY, v ktorom popri horoskopoch, ktoré v tom čase mali veľký úspech, presadzovali aj myšlienky humanizmu a dodržiavania ľudských práv, ako aj poukazovali na nezákonné postupy proti nim. (Polnoční okultisti, Kto sú šedé eminencie, Tajomstvo nového životného štýlu, Návrat duchovných hodnôt, Šedé eminencie v útoku...) Týmto krokom si udržali vplyv na verejnú mienku.

21.)            Nedobré skúsenosti ich viedli k tomu, aby vypracovali projekt na založenie Svetového parlamentu mieru, ktorý by mapoval porušovania ľudských práv skôr ako dôjde k vojnovým konfliktom. Tento projekt zaslali vtedajšemu prezidentovi USA pánovi Klintonovi a pápežovi Jánovi Pavlovi II.  Pani Klintonová im osobne odpísala, že so záujmom si prečítala návrh a čo najskôr sa bude snažiť nájsť termín na ich prijatie v Bielom dome. Aj od pápeža dostali pozitívnu odpoveď.  Týmto projektom začali vplývať aj na svetovú verejnú mienku.

22.)            Po nezákonnom prevzatí kontroly nad vydávaním časopisu Horoskopy agentom SIS, od januára 1995 začali vydávať mesačník NOVÝ VEK humanizmu, v ktorom už otvorene poukazovali na úpadok morálky a prevzatie moci príslušníkmi bývalej ŠtB. (Návrat k ľudskosti, Návrat k morálke, Slovenská rodina v ohrození, Dampingové ceny – útok proti demokracii, Demokracia alebo podriadenie sa väčšiny menšine?, V mene humanity, Človek na prelome dvoch tisíročí...) V roku 1996 za osobnej účasti šéfa tajnej služby magazín definitívne zanikol. Ich magazín poznalo celé Slovensko.

23.)            Ján a Daniela sa nevzdávali otvoreného boja o slobodu prejavu. Svoje myšlienky začali šíriť prostredníctvom komerčných kníh, ktorých boli autormi a v ktorých mali priestor kapitoly „V mene humanity“. (Výber zo svetovej mystiky, Sila Mesiaca, Horoskopy, Recepty pre šťastie, Cesta k peniazom ...) Týmto si udržiavali kontakt s verejnou mienkou.

24.)            31.augusta 1997 tragicky zahynula princezná Diana z Welsu. Ján a Daniela promtne reagovali a 8 októbra 1997 sa objavila na trhu nová dvojkniha DIANA Intímny portrét od anglickej autorky Ingrid Seward a z druhej strany Diana  Zbohom ruža Anglica od autora Jána Molnára. Predalo sa vyše 40 tisíc výtlačkov, čo je pre slovenský trh výnimočné. Už aj toto číslo svedčí o vplyve na verejnú mienku.

25.)            Kedže o tržby ich doslova obrali agenti SIS, 9.9.1998 podali podnet na Ústavný súd, aby prešetril ich podozrenie z porušovania Ústavy Slovenskou informačnou službou. Z Ústavného súdu im prišla odpoveď, že nie sú kompetentní riešiť takéto podnety. Dodnes sú toho názoru, že v zmysle Ústavy SR sa môže na Ústavný súd obrátiť každý občan ak má dôvodné podozrenie, že sa porušuje Ústava. Oni to podozrenie mali podopreté dôkazmi, lebo ústavní činitelia na kontrolu činnosti tajných služieb im odmietli odpovedať na ich písomné žiadosti o prešetrenie udalostí, ktoré sa náramne podobali na cielené konšpirácie. Bol to pokus ako pozitívne vplývať na mravnosť právnickej obce.

26.)            S veľkou dávkou predvídavosti otvárali nové kanály na uplatnenie slobody prejavu skôr ako boli násilne ukončené predchádzajúce nosiče slobody slova. V septembri 1998 po výberovom konaní vyhrali konkurz v najčítanejšom bratislavskom Večerníku a celoslovenskom denníku Hlas ľudu. Každý týžden dostali priestor na dvoch stranách formátu A3 v uvedených novinách dennej tlače. 9 mesiacov presadzovali svoje myšlienky síce skrytou formou, ale predsa. V septembri 1999 bola hrubo porušená Zmluva o dielo a nový majiteľ im bez predchádzajúceho upozornenia prestal vydávať dvojstránkovú prílohu (viď vydania a žaloba). Za týchto 9 mesiacov si získali ďalších vyše 100 tisíc sympatizantov na celom území Slovenska.

27.)            Po tomto násilnom zabránení vplývať na verejnú mienku a vzhľadom na ich vysokú popularitu vo verejnosti začali od novembra 1999 vydávať internetové noviny Gral 21 a internetovú informačnú stránku Výber21. (www.vyber21.sk, www.gral21.sk + CD) Na tomto priestotre už otvorene hovorili a podvode, ktorého sa dopustili štruktúry bývalj komunistickej ŠtB na slovenskom národe. Tu uviedli aj plné znenie celého ich príbehu a všetky žaloby. (Žaloba zaslaná do Strasburgu, Podnet do Ženevy na prešetrenie diskriminácie občanov príslušníkmi štruktúr bývalej komunistickej ŠtB, Žaloba proti Slovenskej republike a iné dôkazy o budovaní falošnej demokracie na Slovensku)  Sledovanosť v roku 2001 až 800 ľudí denne!

28.)            Na internete bolo uverejnené aj nulté číslo dvojdenníka „ HOLÁ PRAVDA“. Ján a Daniela Molnárovci tu bez žiadnych „masiek“ vyslovovali holú pravdu o udalostiach prebiehajúcich na Slovensku. Hovorili a písali pravdu, ktorá sa ťažko počúva aj ťažko číta. Cesta za pravdou je veľmi ťažká a niekedy aj nekonečná.  Ďalšie dobré body vo verejnej mienke.

29.)            Len pre ilustráciu treba povedať, že od apríla 1994 pracovali len sami dvaja. Sami si vymysleli médium na šírenie slova (časopis, kniha, internet), sami ho autorsky pripravili a sami na počitačoch spracovali. Pracovali 12 -16 hodín denne. Cítili zodpovednosť voči svojim čitateľom a sympatizantom.

30.)            V októbri 1998 zaslali podpredsedovi vlády pre ľudské práva P. Csakymu Návrh na zriadenie „kancelárie humanity“, ktorá by mapovala porušovanie ľudských práv na Slovensku. Pán podpredseda prejavil veľký záujem, no viac sa neozval. (dozvedel sa, že Ján a Daniela Molnárovci sú na „čiernej“ listine). Realizáciou projektu by získali ďalšie body vo verejnej mienke.

31.)            12.1.1999 boli celá rodina surovo zrazení na prehode pre chodcov. Ich syn Michal utrpel ťažké zranenie a bojoval o svoj život na intenzívnom oddelení. Išlo o dobre pripravovanú konšpiráciu „autonehody“, o čom svedčia s odstupom času vynesené rozsudky. Konšpirácia mala za cieľ odstrihnúť nite na vplyv verejnej mienky.

32.)            V máji 1999 poslali prezidentskej kancelárii Návrh na založenie kancelárie „humanity“ s cieľom mapovať porušovanie ľudských práv a pomáhať luďom, ktorí boli prenasledovaní. V tomto návrhu už uviedli aj svoj prípad.  S prezidentom sa aj dvakrát osobne stretli a vyrozprávali mu ich príbeh bezprávia. Prezident uvítal ich projekt, ale viac sa neohlásil (zrejme tiež si overil, že Ján a Daniela Molnárovci sa nachádzajú na „čiernej“ listine). Realizáciou projektu by získali ďalšie body vo verejnej mienke.

33.)            Po tejto ignorácii kompetentných preskúmať dodržiavanie základných ľudských práv na Slovensku a ďalších pokusoch ohrozenia ich života sa Ján a Daniela rozhodli zapojiť do riešenia tohto problému širšie politické spektrum. Pripravili audiovizuálny program s názvom: „Človek na prelome dvoch storočí, tisícročí a dvoch vekov“ so zameraním na dodržiavanie základných ľudských práv na Slovensku. Pozvali všetkých 98 predsedov mimoparlamentných strán a hnutí, ktorí boli zaregistrovaní na Ministerstve vnútra. Na dvojdňovom seminári sa zúčastnila väčšia polovica zo všetkých zaregistrovaných politických strán a hnutí. Spoločne sa zhodli, že na Slovensku sa nedodržujú základné ľudské práva, že malé strany a hnutia sú diskriminované. 21 politických strán a hnutí podpísalo koaličnú dohodu s tým, že v budúcich parlamentných voľbách v roku 2002 pôjdu spoločne do politickej súťaže pod názvom Hnutie21. Týmto oslovili najmenej 210 tisíc občanov – prívržencov 21 mimoparlamentných politických strán a hnutí.

34.)            Po týchto skúsenostiach Ján Molnár pripravil do vydania vo vydavateľstve DANIELA (jeho manželky) dvojknihu Chorá demokracia a z druhej strany Vízia mravného štátu.  Žiaľ vyšla v náklade 2 ks, z dôvodov umelo vyvolanej finančnej tiesne. Jeden výtlačok bol priložený k Žalobe proti Slovenskej republike a druhý si ponechali ako dôkaz o ich snažení. Predpokladajú, že kniha by sa pre svoju autentičnosť a dôveryhodnosť zdrojov stala bestsellerom ktoréhokoľvek roka vydania, nakoľko je nadčasová a empiricky tvorivá. Po vydaní by vplyv na verejnú mienku Jána a Daniely stúpol až nad hranicu zvoliteľnosti.

35.)            HSP – Hnutie za slobodu prejavu vytvorilo sekciu SOLIDARITA v zmysle koaličnej dohody 21 politických strán a hnutí. Solidarita mala za cieľ vytvoriť primeraný tlak vo verejnosti, aby zákonodarná moc pripravila legislatívu na prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd OSN so všetkými právami a povinnosťami v zmysle Opčného protokolu 1503 deklarácie OSN. Toto by sa malo uskutočniť ešte pred vstupom do NATO.  Vyše 30 tisíc ľudí, ktorí obdržali bulletín by sa viac než pravdepodobne postavili k tejto otázke pozitívne..

36.)            V apríli 2001 zaslali prezidentovi Rudolfovi Schusterovi Návrh na zosúladenie legislatívy  so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktorú schválila Organizácia spojených národov. V tomto návrhu navrhli úlné znenie doplňujúcich paragrafov v Trestnom poriadku, Trestnom zákone, Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku a Ústavy SR. Realizáciou týchto návrhov by Ján a Daniela Molnárovci získali veľkú dôveru väčšj časti verejnosti čo by v číslach  mohlo predstavovať cca vyše 1 milióna ľudí.

37.)            Dna 20 júna 2001 ich vplyv na Verejnú mienku bol umelo prerušený, boli príslušníkmi KGB a ŠtB vyhnaní zo svojej vlasti.  Po osobných vyhrážkach pri nočných návštevách pánov Hatalu, Mikuša, Leineroviča, ktorí ich otvorene vyzývali k zastaveniu ich vplyvu na verejnú mienku,  vyhrážkach vyšetrovateľa Banúza, ktorý ich nútil ku krivej výpovedi proti šéfovi tajnej službe Ivanovi Lexovi, vyhrážkach prostredníctvom Ladislava Homolu, ktorý im odkázal, že ak nebudú s vyšetrovateľom spolupracovať budú zavraždení, a vyhrážnom telefonáte, že zahynú v troskách vlastného domu a po nedobrých skúsenostiach z predchádzajúceho obdobia – podpálení auta, zrazení na prechode pre chodcov sa rozhodli požiadať v zahraničí o politický azyl z dôvodov obavy o ich životy a hlavne životy ich detí. Ak by sa o tomto verenosť dozvedela, určite by ich vplyv na verejnú mienku dosiahol vrchol.

 

Motív prenasledovania.

 

Preukázať motív a tým aj úmysel, je náročný dokazovací proces, pri ktorom sa musia aj v bežnej kriminalistike používať metódy, ktoré spočívajú v sledovaní postupností krokov, spájaní súvislostí a vyhodnocovaní náväzností, ktoré boli spôsobilé privodiť ujmu či ekonomické straty. 

a)   Z vyššie uvedených dôkazov sme spoľahlivo preukázali, že sme boli cielene prenasledovaní nielen jednotlivými osobami, ale aj štátnou správou, políciou, prokuratúrou a súdnictvom. Pri týchto konšpiráciách nám bola spôsobená škoda značného rozsahu, následkom ktorej nám bolo de facto ale aj de jure bránené šíriť slobodu slova a takto sa zúčastniť politickej súťaže.

b)   My tvrdíme, že motívom nášho prenasledovania je nedemokratický politický boj bývalých štruktúr ruskej KGB a slovenskej proruskej vetvy ŠtB o vplyv  na zákonodarnú, výkonnú a represívnu moc ako aj nedemokratický politický boj týchto štruktúr o vplyv na rozdeľovanie financií zo štátneho rozpočtu.

c)   Pri tomto nedemokratickom zápase sa tieto štruktúry snažia prostredníctvom moci (tajné služby, polícia, prokuratúra, súdnictvo...) diskreditovať vo verejnosti každý nezávislý politický subjekt, ktorý by mohol odhaliť ich podvodné konanie aj za cenu porušovania zákonnosti.

d)   V našom prípade išlo o to, že štruktúry tajných služieb pod taktovkou KGB nám nedemokraticky a nezákonne bránili získať vplyv na verejnú mienku a tým následne nám bránili získať volebné preferencie na vstup do parlamentu.

e)   V našom prípade sa používali take metódy, ktoré sú v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN a Ústavou Slovenskej republiky – ekonomické podvody, psychologický teror, zastrašovanie, ublíženie na zdraví a pokusy o vraždu.

f)    V našom prípade sme spoľahlivo preukázali účasť štátnej správy a teda vládnej moci na konšpiráciách vedených proti nám práve sledovaním postupnosti krokov, spájaním súvislostí a vyhodnocovaním náväzností, ktoré boli spôsobilé privodiť nám ujmu či ekonomické straty – v nedodržiavaní zmluvných záväzkov štátnych podnikov riadených vládnou mocou, v ekonomických podvodoch podnikateľských subjektov prostredníctvom vplyvu moci, v nezákonnom konaní polície a prokuratúry, v prieťahoch v konaní na súdoch, v perzekúcii na súdoch, v zastrašovaní, ublížení na zdraví, v pokuse o vraždu.

g)   Ako hlavný dôkaz uvádzame zistenie Generálnej prokuratúry o nezákonnom postupe polície a prokuratúry v kontexte s viacerými kauzami a nevymožiteľnosť práva v kontexte s právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci a následným “vytunelovaním” celej pohľadávky za súčinnosti polície a prokuratúry, ako aj preukazateľné prieťahy v súdnych konaniach.

h)   My tvrdíme, že na Slovensku existuje tajný zoznam nepohodlných osôb, na ktorom sme sa ocitli. Zmyslom tajného zoznamu je prenasledovať pokrokových ľudí, ktorí by mohli odhaliť podvod, ktorým sa  bývalé komunistické štruktúry zmocnili vlády a majetku všetkých poctivých Slovákov. Toto sa zneužilo pri vybavovaní osobných sporov. Do tohto zoznamu nás pripísali z Jánovej strany Milan xxxxxx – agent KGB a zo strany Daniely - Libuša xxxxxxxxxxx – agentka ŠtB. V obidvoch prípadoch išlo o zneužitie postavenia uvedených agentov z dôvodov osobnej žiarlivosti, majetkových dôvodov ako aj národnostných dôvodov.

i)    To, že sme neprávom na tomto zozname, dokazujú naše politické a osobné ambície v rokoch 1986 - 1992. 1) Už pred revolúciou v roku 1986 dostal Ján povolenie na súkromné podnikanie /dôkaz: videokazeta/. 2) Počas “nežnej” revolúcie sme sa aktívne zapájali do realizácie prechodu z plánovaného na trhové hospodárenie /dôkaz: videokazeta/. 3) Zúčastnili sme sa s predsedom študentského hnutia Milošom Laukom rozhovorov o spolupráci so všetkými politickými predstaviteľmi rakúskych spolkových krajín /dôkaz: videokazeta/. 4) V roku 1992 sme usporiadali tlačovú konferenciu vo Viedni s cieľom prehlbovať vzťahy so Západom /dôkaz: videokazeta/.

 

Pri vyhodnocovaní dôkazov politického motívu je potrebné naskôr vyhodnotiť vývoj politickej situácie vo svete a na Slovensku.

 

 

A/ Politická situácia pred novembrom 1989

    Po dohode dvoch svetových veľmocí USA a ZSSR sa bývalé socialistické štáty začali transformovať z plánovaného na trhové hospodárenie. Pre uvedené reformy neexistoval iný mechanizmus ako prostredníctvom kontaktu KGB s inými tajnými službami, na Slovensku s bývalým ŠtB. Je naivné si myslieť, že Gorbačov sa mienil úplne vzdať kontaktu s bývalými satelitmi Ruska. Prostredníctvom KGB a pruruských skupín bývalej ŠtB sa robili tlaky o vplyv na moc aj v našej krajine. Bývalé socialistické štáty sa transformovali rôznymi metódami. Poľsko prostredníctvom Valensovho robotníckeho hnutia. Maďarsko postupným prechodom. Rumunsko zvrhnutím a zabitím prezidenta Čaučeska a bývalé Československo “nežnou” revolúciou. Na Slovensku boli hlavnými protagonistami Ján Budaj a Milan Kňažko, ktorí ako sa neskoršie ukázalo nenaplnili túžby Slovákov a padli do podozrenia, že kolaborovali s komunistickými tajnými službami.

    Pri tomto procese dôstojníci bývalej komunistickej tajnej služby ŠtB šikovne využili historické udalosti v Rusku a nedemokraticky - silou svojich štruktúr - na úrovni mafie sa podvodne zmocnili  vlády a majetku všetkých Slovákov.

 

Čo nie je transparentné je podvodné! 

 

Celá transformácia ekonomiky na Slovensku nebola transparentná a my sme toho korunní svedkovia. Štruktúry komunistickej ŠtB sa podvodom zmocnili vlády na Slovensku.

    Je tragédiou pre slovenský národ, že práve tí, ktorí ich za socializmu najviac prenasledovali, sa dostali opäť k moci – k nekontrolovateľnej moci.

 

    Aby tento podvod komunistických štruktúr neovplyvnil verejnú mienku v ich neprospech, museli ho šikovne zamaskovať tým, že práve čestných a spravodlivých ľudí označovali za podvodníkov a umlčovali ich  skrytou a utajovanou formou, aby to navonok vyzeralo ako ich vlastný ekonomický a teda aj politický neúspech.

   Týmto podvodom získali majetok nevídaného rozsahu, vplyv na legislatívu, vplyv na zákonodarnú, výkonnú a represívnu moc.

   Z bývalej komunistickej štátnej bezpečnosti sa stala najnebezpečnejšia mafia, aká kedy bola na našej planéte Zem!

Komunisti – najväčší intrigáni

„Nežná revolúcia“ – ako sa ľahko zmocniť majetku ostatných

Intriga: Seba vyhlásiť za dobrého a skutočne dobrých vyhlásiť za zlých!

Prostriedok: Nájsť vhodného vnútorného nepriateľa – idealistu!

Sme korunní svedkovia, že transparentnosť bola nezákonnými prostriedkami potlačovaná a pokrokoví ľudia boli tajnými konšpiráciami likvidovaní. Likvidácie mali presný harmonogram. Diskreditácia – ekonomické konšpirácie – fyzická likvidácia. Predložené dôkazy jasne deklarujú naše postavenie: Prešli sme prvými dvomi fázami a o azyl sme požiadali tesne pred fyzickou likvidáciou.

 

B/ Vývoj po novembri 1989

 

   Po “nežnej revolúcii“ začal prebiehať masový konflikt záujmov z dôvodov zmeny vlastníckych vzťahov a prerozdeľovania bohatstva krajiny z predtým spoločného vlastníctva väčšej časti materálnej, pôdnej, hnuteľnej a nehnuteľnej podstaty na novú formu súkromného vlastníctva. Táto dejinná zmena dočasne deformuje mravné hodnoty a mravné princípy vzhľadom na reformy v spoločnosti, v ktorej pasívni občania zostanú na hranici priemernej životnej úrovne a aktívni občania si vylepšia svoju pozíciu nielen v prítomnosti, ale aj do ďalekej budúcnosti. Snahou Európskej únie je, aby pravidlá tejto „hry“ boli transparentné v medziach ľudskosti a v súlade  nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s ratifikovanou Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN. Vôľou väčšiny je, aby táto súťaž prebiehala pokiaľ možno bez diskriminácie a hrubého porušovania základných ľudských, občianskych a politických práv. Absolutne sa zakazujú akékoľvek fašistické formy násilia. Zákonodarná, výkonná a reperesívna moc má dohliadať na korektnosť tejto súťaže. Keďže aj vykonávatelia štátnej moci sú len ľudia, samozrejme dochádza aj tu ku konfliktom záujmov a deformácii mravných hodnôt na základe ideológie, staraníckej príslušnosti alebo mocenských záujmov podnikateľských korporácií.

 

C/ Náboženský a národnostný pôvod

   Môj starý otec z matkinej strany - Gustáv Svoboda prišiel na Slovensko z Čiech, kde bol významný politický činiteľ a priateľ demokratického prezidenta T.G.Masaryka. V Bratislave postavil dom a v roku 1939 z dôvodov neprijateľnosti Čechov v Slovenskom štáte, musel za dramatických okolností opustiť Slovensko a hladať útočisko v Českej republike. Moja matka Otília ostala bývať na Slovensku, nakoľko sa vydala za Slováka evangelického vyznania  Kolomana Molnára.

   Môj starý otec z otcovej strany bol evangelický farár a učiteľ, ktorý sa sťažoval na prenasledovanie katolíckou cirkvou. Tri generácie dozadu boli evangelickí farári a učitelia.

   Môj otec Koloman Molnár bol učiteľ na strednej škole stavebnej v Bratislve. V 50-tich rokoch na protest vystúpil z komunistickej strany. Moja matka Otília Molnárová rodená Svobodová absolvovala Reálne gymnázium a pracovala v štátnej správe. Celý život sa rodičia sťažovali na prenasledovanie tajnými službami za svoj národnostný pôvod a svetonázor.

   Pred revolúciou som sa oženil s Danielou Schmidtovou, ktorá pochádzala z južného Slovenska. Jej otec bol známy zástanca Dubčeka, v tej dobe vstúpil do KS. Moja manželka Daniela ako 18 ročná vstúpila do KS s cieľom pokračovať v ideáloch Alexandra Dubčeka. V roku 1989 vystúpila z KS. Jej mama pochádzala z rodiny Steinhübel nemeckého pôvodu. Jej otec mal korene v Rakúsku - Schmidt.

 

D/ Indície záujmu tajných služieb z dôvodov svetonázoru

 

1)   Zo strany Daniely Molnárovej

- Pred revolúciou bola členkou komunistickej strany a vo verejnosti bolo známe, že rodina Schmidtová bola pro-Dubčekovsky orientovaná.

- V rodnej dedine Daniely - Želovce  sa rýchlo rozšírila správa, že Daniela sa dobre vydala. Zobrala si úspešného bratislavčana, obľúbeného vo verejnosti pre jeho televíznu prax, zdedil rodinný dom v Bratislave, má auto a dobrú povesť, od roku 1986 s vlastným súkromným videoštúdiom a kvalitnou technikou…

- Tesne pred revolúciou vystúpila z KS a spolu s písomným odôvodnením odovzdala  stranícku legitimáciu.

- Tieto fakty vyvolali žiarlivosť u Danielinej susedky Libuši xxxxxxxxxxx, o ktorej bolo známe, že pochádza z rodiny ŠtB, jej otec bol známy komunistický udavač, ani jeden deň nevydržal bez toho, aby niekomu neurobil zle.

- Už pred revolúciou sa Libuša xxxxxxxxxxxx priatelila s dôstojníkom SIS (slovenskej tajnej služby), ktorého si v roku 1992 zobrala za zákonného manžela.

- Sledovaním súvislostí, náväzností a postupností krokov je viac ako pravdepodobné, že Libuša xxxxxxxxx z dôvodov žiarlivosti prostredníctvom jej otca a jej manžela dôstojníka komunistickej tajnej služby dala pripísať svoju susedku Danielu Molnárovú do zoznamu “nežiadúcich”, proti ktorým sa potom prostredníctvom štátnych štruktúr prevádzali tajne a skrytou formou represie.

 

2)   Zo strany Jána Molnára

- Pred revolúciou nebol členom komunistickej strany a vo verejnosti bol známy ako protikomunisticky orientovaný občan pochádzajúci z antikomunistickej rodiny.

- Ešte pred revolúciou bol vo verejnosti bol známy ako zástanca názoru, že zločiny komunizmu treba v budúcnosti prísno potrestať.

- Na rodičov Jána Molnára boli v mieste bydliska nasadení agenti Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí ich mali rozpracovaných. Medzi najznámejších agentov patrila rodina xxxxxxxxxx,  rodina xxxxxxxxx, rodina xxxxxxx, ktorí mali dohliadať, aby Koloman Molnár - známy antikomunista bol neustále pod psychickým tlakom a nemohol vplývať na verejnú mienku.

- Ešte pred revolúciou ( od roku 1986) sa Ján Molnár verejne angažoval v Novohumanistickom hnutí a prostredníctvom súkromného videoštúdia spájal pokrokovo zmýšľajúcich ľudí.

- Tieto faktá vyvolali žiarlivosť, obavy najmä u Milana xxxxxxx, ktorý mal povesť, že je dôstojníkom ruskej KGB na Slovensku.  Milan xxxxxx vyštudoval VUML (vysoká škola Marxizmu a Leninizmu) v Moskve, zobral si za zákonnú manželku ženu ruského pôvodu, dcéru vysokého dôstojníka ruskej KGB. Za socializmu zastával lukratívne funkcie v komunistických štruktúrach, bol podpredsedom Federálneho zhromaždenia, členom ÚV KSČ, veľvyslancom v Rakúsku, tesne pred revolúciou veľvyslancom v Nemecku.  V kuloráoch sa hovorilo o tom, že Milan xxxxxx bol nadriadeným dôstojníkom slovenskej ŠtB, aj slovenskému dôstojníkovi s krycím menom “inžinier”, ktorý mal na starosti Alexandra Dubčeka, známeho protagonistu demokracie z rokov 1968.  V kuloároch sa ďalej hovorilo, že každý kto oponoval Milanovi xxxxxxxxx nenávratne “zmizol” z verejného života.

- Počas revolúcie od novembra 1989 sa Ján Molnár aktívne zapájal do spoločenských zmien, natáčal so študentami priebeh revolúcie (Udalosti na radnici), pôsobil v Rakúsku s Milošom Laukom v snahe orientovať Slovensko na západ, v roku 1990 založil politické združenie NVO s cieľom demonopolizovať komunistickú štátnu televíziu a obmädziť šírenie násilia a pornografie cez video, v roku 1992 založil politické hnutie HSP, ktoré sa zúčastnilo parlamentných volieb. V tom istom roku zorganizoval tlačovú konferenciu vo Viedni (videokazeta) s cieľom orientovať sa na Západ.

- Počas “nežnej” revolúcie Milan xxxxxx pracoval na Ministerstve zahraničných vecí a v úzadí koordinoval svojho agenta “inžiniera”, ktorý následne založil politické hnutie HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Milan xxxxxx bol známy odporca vyšetrenia vraždy Alexandra Dubčeka ako aj ďalších zavraždených pokrokových ľudí.

- Na Slovensku je v priemere podľa štatistiky Ministerstva vnútra 140 vrážd, z toho neobjasnených 50%, to znamená 75 vrážd politických. Za 13 rokov od nežnej revolúcie bolo pravdepodobne zavraždených vyše 1000 pokrokových ľudí.

- Milan xxxxxx ako Veľvyslanec Rakúska pred “nežnou” revolúciou vystúpil v televízii a ostro kritizoval štruktúry NATO. Ján Molnár s jeho vystúpením nesúhlasil a verejne označil xxxxxxx za agenta KGB, čo Milana xxxxxxx značne po roku 1989 znervózňovalo.

- O Milanovi xxxxxxxxx bolo verejne známe, že finančne podporoval vznik HZDS a Vladimíra Mečiara. Na Devínskej ulici v Bratislave v mieste bydliska rodiny Molnárovej mali silné komunistické zázemie.

- O Milanovi xxxxxxxxx je známe, že disponuje veľkým finančným kapitálom, má niekoľko trvalých pobytov, ak nie je v Prahe tak sa vyhovára, že je v Bratislave, ak nie je v Bratisloave tak sa vyhovára, že je v Prahe a zatiaľ sa vysmieva všetkým Slovákom a Čechom zo svojich ďalších domovov v Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku, alebo z moskovskej kancelárie KGB.

 

- - Sledovaním súvislostí, náväzností a postupnosti krokov je viac ako pravdepodobné, že Milan xxxxxx z dôvodov príslušnosti v KGB dal pripísať svojho suseda Jána Molnára do zoznamu “nežiadúcich”, proti ktorému sa potom prostredníctvom štátnych štruktúr prevádzali tajne a skrytou formou represie.

 

3)   Zo strany štátu

- V posledných rokoch socializmu tajná polícia (ŠtB) mapovala skutočných odporcov komunistickej nadvlády, medzi ktorých patril aj Ján Molnár.  Postarali sa o to Milan xxxxxx a otec Libuši xxxxxxxxxxxx.

- Aby mohli prevziať moc bývalé štruktúry komunistickej ŠtB, najmä jej vysokí dôstojníci, museli mať pod kontrolou skutočných odporcov komunistickej nadvlády.

- Aby oni (ŠTb.) boli vo verejnosti dobrí a skutočne dobrí, (my a ostatní) čestní a spravodliví ľudia vyzerali ako zlí, museli vymyslieť trik. Tých skutočných revolucionárov, čestných a statočných ľudí, ktorí sa aktívne zapojili do spoločenských premien diskreditovali v štátnej správe tým, že ich vyhlásili za obhajcov socializmu a odporcov zmien! Takto sa Ján a Daniela Molnárovci ocitli na “čiernej listine”.

- Takto sa skutoční komunistickí uzurpátori, ktorí za socializmu vykonávali zlo najhrubšieho zrna pričom sa neštítili ničoho včetne vrážd a teroru, šikovne zbavili spravodlivých a čestných ľudí, ktorí by ich určite postavili pred riadny súd – ľudový tribunál.

-  Sledovaním súvislostí, náväzností a postupnosti krokov je viac ako pravdepodobné, že na Slovensku existujú „čierne listiny“, na ktorých sú mená osob, proti ktorým štátna správa v spolupráci s podsvetím vykonáva tajne a skrytou formou represie. Týmto sa hrubo porušujú základné ľudské práva a činnosť štátnej správy je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN.

- Je len smutné, že takto sa darebáci stali hrdinami a skutoční hrdinovia za svoju čestnosť a statočnosť sa stali smiešnymi.

- Je ešte smutnejšie, že takéto „čierne listiny“ majú medzinárodnú pôsobnosť, nakoľko okolnosti počas nášho azylového konania potvrdzujú, že i na území xxxxxxx sme v rozpracovaní čo by bolo normálne a správne aby tajné služby sledovali azylantov, ale indície potvrdzujú väčší rozsah pozornosti ako je obvyklé. Drobné klamstvá, zavádzanie, manipulácia s časom naznačujú, že “ktosi” nemá záujem aby sme v tomto prostredí uplatnili našu netradičnú profesiu – televíznych tvorcov i keď verejnosť nás neodmieta, naopak prejavuje o výsledky záujem. Indície o týchto skutočnostiach zasielame súdu v prílohe v slovenčine. Vzhľadom na to, že ide o prísne dôverné fakty, žiadame súd, aby tieto indície boli simultánne prečítané priamo na pojednávaní. Prosíme súd, aby z tejto správy nebol písomný preklad do nemčiny z dôvodov našej bezpečnosti na území xxxxxxxxx.

 

9. Záverečné dokazovanie

   V našom prípade sme spoľahlivo preukázali účasť štátnej správy a teda vládnej moci na konšpiráciách vedených proti nám práve sledovaním postupnosti krokov, spájaním súvislostí a vyhodnocovaním náväzností, ktoré boli spôsobilé privodiť nám ujmu či ekonomické straty – nedodržaním zmluvných záväzkov štátnych podnikov riadených vládnou mocou, ekonomickými podvodmi podnikateľských subjektov prostredníctvom vplyvu moci, nezákonným konaním polície a prokuratúry, prieťahmi v konaní na súdoch, perzekúciou na súdoch, zastrašovaním, ublížením na zdraví, pokusom o vraždu.

   Ako hlavný dôkaz uvádzame zistenie Generálnej prokuratúry SR o nezákonnom postupe polície a prokuratúry v kontexte s viacerými kauzami a nevymožiteľnosť práva v kontexte s právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci a následným vytunelovaním celej pohľadávky za súčinnosti polície a prokuratúry ako aj preukazateľné prieťahy v súdnych konaniach.

 

a)   Súd obdržal globálnu schému, na ktorej sme zmapovali všetky dôkazy o prenasledovaní našej rodiny zo strany nielen súkromných osôb, ale aj štátnej správy podloženú žalobami, podnetmi  a právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ktoré dokazujú, že boli porušované naše základné ľudské práva z dôvodov našej politickej angažovanosti.

Dôkaz: rozsudok Okresného súdu

 

b)   Súd obdržal spoľahlivé dôkazy, že boli porušované naše základné ľudské práva prieťahmi v konaní, čím nám bolo zabránené dovolať sa spravodlivosti. Tieto sme zhrnuli v Žalobe proti Slovenskej republike zaslanej do Strasburgu 11.6.2000.

Dôkaz: Žaloba v Strasburgu, Oznámenie do Ženevy

 

c)   Súd obdržal spoľahlivé dôkazy, že bol porušovaný zákon voči našej rodine zo strany polície a prokuratúry pri riešení našich podnetov za porušovanie našich práv.

Dôkaz: Oznámenie Generálnej prokuratúry

 

Poukazujeme na Medzinárodný protokol o občianskych a politických právach a jeho Opčný protokol, ktorý vstúpil do platnosti 23. marca 1976. Organizáciu spojených národov môže na problém týkajúcich sa ľudských práv upozorniť ktokoľvek.

a)   V máji 2001 a následne 22.6.2001 sme v zmysle protokolu 1503 a Opčného protokolu odoslali podnet Komisii OSN pre ľudské práva, v ktorom sme upozornili na hrubé porušovanie ľudských práv na Slovensku, týkajúce sa jednak konkrétne našej rodiny, ale aj veľkých skupín obyvateľstva.  Podnet sme doložili spoľahlivými dôkazmi.

Dôkaz: Podnet do Ženevy

 

 

Generálne dôkazy:

1) Preukázanie politickej činnosti: Založenie politického hnutia HSP – Hnutia za slobodu prejavu zaregistrovaného na Ministerstve vnútra v roku 1992, ktoré sa zúčastnilo parlamentných volieb v júni 1992. Ján Molnár bol riadne zvolený za predsedu tohto hnutia, ktoré malo za cieľ presadzovanie základných ľudských práv a slobôd v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN.

                                                           Generálny dôkaz: Stanovy HSP

 

2) Preukázanie životaschopnosti politického cieľa HSP v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv pri zabezpečovaní slobody prejavu pre všetkých občanov dokazuje aj osobná podpora vyjadrená písomnou formou adresovaná osobne Jánovi Molnárovi, predsedovi hnutia od prezidenta USA  pána Buscha seniora, ktorý osobne list podpísal,  francúzskeho prezidenta pána Mitteranda, anglickej premiérky M.Theacerovej, kanadského guvernéra, člena európskeho parlamentu.

Generálny dôkaz: Korešpondencia s Bielym domom

 

3) Preukázanie odlišného svetonázoru od vládnej moci, ktorej išlo len a len o získanie bohatstva z privatizácie a ekenomickej reformy.

                                                       Generálny dôkaz: Návrh na založenie Svetového parlamentu mieru. , Odpoveď Hillary Clintonovej (na internete), Odpoveď od pápeža Jána Pavla II.(na internete)

 

4) Preukázanie novinárskej činnosti: Ján Molnár ako vydavateľ týždenníka NOTES občanov, dvojtýždenníka VEREJNÁ MIENKA, mesačníka DANIELA, Ján Molnár ako šéfredaktor  a Daniela Molnárová ako vydavateľka štvrťročníka HOROSKOPY, občasníka NOVÝ VEK humanizmu, Ján Molnár ako autor a Daniela Molnárová ako vydavateľka kníh  Sila Mesiaca, Horoskopy, Cesta k peniazom, Tajomstvo úspechu, Intímny portrét princeznej DIANY, Zbohom ruža Anglicka, CHORÁ DEMOKRACIA, Vízia nového modelu štátu. Ján Molnár bol autorom dvojstranovej prílohy v bratislavskom Večerníku a denníku Hlas ľudy v ktorých vyšlo 86 vydaní, bol autorom internetových novín gral21.sk, brožúrky SOLIDARITA, projektov na založenie domu humanity a ďalších…

                                                           Generálny dôkaz: Video na CD

 

5) Preukázanie vplyvu na verejnú mienku. Dlhoročná pôsobnosť v Slovenskej televízii, vplyv súkromného videoštúdia ORION, aktívna účasť a spolupráca so študentmi počas “nežnej revolúcie”, založenie združenia NVO, ktoré malo za cieľ obmädziť šírenie násilia a pornografie prostredníctvom videa, založenie politického hnutia HSP, účasť v parlamentných voľbách, videoklipy počas parlamentných volieb, vystúpenia v rozhlase a televíziií, vydavateľská činnosť, hnutie21…

                                                           Generálny dôkaz: Videokazeta

 

6) Ekonomické konšpirácie vedúce k bráneniu politickej činnosti: Protiprávne zadržiavanie tlačiarenskej techniky v priestoroch PD Devín a následné sabotovanie týždenníka Notes občanov, dvojtýždenníka Verejná mienka a mesačníka Daniela (žaloba, prieťahy v konaní a podanie v Strasburgu), následné protiprávne zadržiavanie tlačiarenskej techniky v priestoroch firmy Zberné suroviny (žaloba, konanie zastavené), následné dlhodobé (od novembra 1992 do októbra 1998) protiprávne zadržiavanie a scudzenie tlačiarenskej techniky firmou LC Print Lučenec a následné bránenie vo vydavateľskej činnosti a bránenie v získavaní financií na politickú činnosť, (Rozsudok Okresného súdu, Rozsudok Krajského súdu).

                                                           Generálny dôkaz: Rozsudok Okresného súdu v Lučenci

 

7) Objektívne dôkazy z iných masmédií: To, že na Slovensku sa porušujú ľudské práva a tajné služby konajú nezákonne, sa vo verejnosti interpretovalo rôznymi kauzami, medzi najznámejšie aj v zahraničí patrí kauza únosu Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky príslušníkmi tajnej služby SIS (Slovenská informačná služba).

Generálny dôkaz: Podnet na Ústavný súd

 

8) Konšpirácie v súčinnosti s políciou a prokuratúrou dokazujúce účasť tajnej služby na porušovaní základných ľudských práv rodiny Molnárovych: Generálna prokuratúra na našu žiadosť prešetrila spisový materiál týkajúci sa podvodu voči rodine Molnárovcov,  bránenia používania tlačiarenskej techniky, bránenia získavania financií a vydala vyhlásenie, v ktorom jasne a zrozumiteľne konštatuje, že v týchto prípadoch konala polícia aj prokuratúra nezákonne. Týmto konaním de facto ale aj de yure bolo zabránené rodine Molnárových domôcť sa svojich práv a bolo preukázané, že týmto sa polícia a prokuratúra zúčastnila na porušovaní ich základných ľudských práv, a týmto im zabránila splácať úvery a získavať financie na politickú činnosť.

                                                           Generálny dôkaz: Oznámenie Generálnej prokuratúry

 

9) Konšpirácie vedúce k zastrašovaniu a ublíženiu na zdraví: Autonehoda s Chryslerom (policajný zápis), strelba zo samopalu (policajný zápis), konšpirácia autonehody (oznámenie Lexovi), pokus o únos syna Michala (trestné oznámenie), prepichovanie pneumatík (policajné hlásenie), podpálenie auta (policajné hlásenie), vyhrážanie zabitím (tretsné oznámenie), konšpirácia autonehody s Renoltom 25 (policajný zápis), zrazenie na prechode pre chodcov a ťažké ublíženie na zdraví nášmu synovi Michalovi (lekárska správa), vyhrážanie fyzickou likvidáciou celej rodiny  (útek do azylu).

                                                           Generálny dôkaz: Internet www.vyber21.sk

 

Sme toho názoru, že sme poskytli dostatok argumentov aby súd mohlo vyniesť spravodlivý rozsudok.

 

 

22. júla 2002

 

                                                                                   Ján a Daniela Molnárovci

 

 

 

 

 

 

 

Niekoľko neoficiálnych viet na záver – hrozba z Východu pokračuje!

 

Po vyše 10 rokoch nedemokratického vládnutia sa vyplavilo na povrch nespočetné množstvo podvodov, pri ktorých boli občania masovo okradnutí. Najznámejší je prípad “Mojžiš”. Tento pán okradol až 250 tisíc dôverčivých občanov a sám sa obohatil o neuveriteľných 25 miliárd korún. Štátna správa mlčí, nakoľko ide o politický lobbyng. Daľším markantným príkladom je prípad Devín banky. Štát túto súkromnú banku niekoľkokrát dotoval vysokými sumami (2 miliardy, 2,5 miliardy…). Banka následne skrachovala - a všetko je v poriadku. Polícia a prokuratúra len straší, ale v skutočnosti proti nikomu nevyvodzuje dôsledky. Takýchto prípadov je veľa. Hrozba pre civilizovaný svet je v tom, že bývalí príslušníci komunistických tajných služieb, ktorí su pri moci - sú profesionálni intrigáni, ktorí nevedia koľko je dosť, koľko ľudí treba obetovať, aby bolo dosť, a koľkokrát treba porušiť Božie prikázania. Ak doma všetko rozkradnú, zahraničné úvery zdefraudujú, potom prekročia hranice a v rámci demokracie budú ohrozovať občanov západných krajín. Už teraz sú signály, že títo ľudia disponujú obrovským množstvom peňazí a pre nich nie je problémom zničiť drobných podnikateľov západných krajín – len tak pre zábavu.

 

- Boli sme na politickej scéne neprijateľní, lebo sme prišli na trik budovania falošnej demokracie, slobody a nezávislosti na Slovensku.

- Pre štáty bývalej komunistickej nadvlády je tragédiou, keď spadnú „z blata do kaluže“. Keď komunistickú totalitu nahradí brutálnejšia nadvláda mafií a tajných spolkov, ktoré sa zrodili z bývalých štruktúr komunistickej ŠtB.

- Z našich vlastných skúseností a dôkazov môžeme zodpovedne povedať, že sme korunní svedkovia tohto historického faktu.

- My tvrdíme, že pokrokoví ľudia sú prenasledovaní.

- Prenasledovaní sú preto, lebo vedia o podvode, ktorého sa dopustili štruktúry bývalej ŠtB na občanoch Slovenska a nedovolia, aby tieto informácie pokrokoví ľudia šírili vo verejnosti.

- My tvrdíme, že na Slovensku sa buduje falošná demokracia.

- Demokracia - podriadenie sa vôle väčšiny

- Túto dejinnú a neopakovateľnú šancu sa pokúšajú šikovne zneužiť ľudia pokrivených charakterov.

- Prečo sa v bývalých postkomunistických štátoch nedá presadiť skutočná demokracia, sloboda a nezávislosť?

- Pretože tieto štáty mali mimoriadne silno vybudované štruktúry tajných službieb (ŠtB, STAZI, KGB..)

- Členovia týchto tajných služieb tvoria v súčasnosti neporaziteľnú „štruktúru“ (mafiu) vzhľadom na svoju rozvetvenosť a finančné zázemie.

- Pomocou svojej štruktúry a veľkého množstva peňazí dokážu spliesť také intrigy, ktoré zničia každé nové zoskupenie tak, aby to navonok vyzeralo ako ich vlastný ekonomický neúspech.

- Pri tejto historickej zmene sa hrubo porušujú ľudské práva občanov, pričom porušovatelia mravných imperatívov nedodržujú Desatoro Božích prikázaní.

- HZDS je neprijateľné, lebo práve jeho predstavitelia povýšili bývalú tajnú službu ŠtB do pozície Boha!

Títo ľudia nevedia nič iné, len splietať intrigy čo je pre rozvoj ľudských práv neprijateľné a skôr či neskôr zavedú národ do občianskej vojny.

- Ani ostatné politické zoskupenia sú neprijateľné, lebo vzišli z bývalých štruktúr ŠtB.

- Hlavný dôvod tejto úvahy je ten, že títo ľudia nevedia zodpovedať na tri najdôležitejšie otázky:

1. na materialistickú otázku: „Koľko peňazí je dosť?“

2. na patologickú otázku: „Koľko ľudí treba obetovať?“

3. na duchovnú otázku: „Koľkokrát treba porušiť Božie prikázania?“

 

Nepísané zákony rekvalifikovanej demokracie, ktorými sa riadi politická garnitúra (vládna koalícia a parlamentná opozícia) na Slovensku:

 

Zákon č.1.: Rekvalifikovaná demokracia je stály boj tajných spolkov o najsilnejší vplyv na zákonodarnu a výkonnú moc, aby mohli bez problémov prelievať peniaze zo štátneho rozpočtu do svojich súkromných firem.

(V rekvalifikovanej demokracii  má úspech len to zoskupenie, ktoré vie najšikovnejšie a najrafinovanejšie žiť na úkor väčšiny).

Zákon č.2.: Víťazom sa stáva to tajné zoskupenie, ktoré dokáže spleťami intríg, klamstiev a demagógie oklamať širokú verejnosť a opozičné strany, že vzišli z vôle väčšiny.

(V skutočnosti im ide len o to, aby sa členovia tohto zoskupenia zmocnili peňazí daňových poplatníkov, majetku slabších a nadvlády nad ostatnými).

Zákon č.3.: Úlohou víťaza je pomocou médií vytvoriť ilúziu, že všetko čo sa bude diať je prejav vôle väčšiny.

(V demokracii môže vlastniť médiá každý - kto chce, ale úspech bude mať len ten,  o kom rozhodnú najvplyvnejšie tajné spolky).

Zákon č.4.: Opozícia môže všetko v rámci parlamentnej demokracie, ale len do tej miery, aby neboli porušené zásady „rekvalifikovanej“demokracie.

(V rekvalifikovanej demokracii sa všetky temné sily musia spojiť, ak sa na politickej scéne objaví nová politická strana prezentujúca skutočnú slobodu, nezávislosť a spravodlivosť.)

Zákon č.5.:Rekvalifikovaná demokracia je forma zriadenia, v ktorom zásadne vládnu iba tajné služby, kým navonok sa prezentujú seriózne politické tváre.

(V demokraciii sa môže každý zúčastniť politickej súťaže, môže každý podnikať a byť zamestnaný ale len tajné služby  rozhodujú, kto bude úspešný a kto nie.)

Zákon č.6.: Rekvalifikovaná demokracia je zriadenie, v ktorom sa musí väčšina podriadiť vôle solventných, tajné služby majú právo „veta“, a preto sa musí navonok prezentovať názor, že sa presadzuje podriadenie sa vôle väčšiny.

(V demokracii sa práva solventných presadzujú prostredníctvom tajných služieb, ktorým slúži celá štátna správa a solventný môže byť len ten, kto sa podriadí vôle tajných služieb, iba vtedy dostane podiel zo štátneho rozpočtu).

Zákon č.7.: Rekvalifikovaná demokracia je štátne zriadenie, v ktorom štátna správa robí službu tajným službám.

(V rekvalifikvoanej demokracii sa obsadzujú funkcie nie na báze odbornosti, ale na báze poslušnosti a lojalite  k mocným).

Zákon č.8.: Rekvalifikovaná demokracia je štátne zriadenie, v ktorom má navonok dominovať vôľa občana.

(Každý môže voliť slobodne, ale výsledky každých volieb musia byť prispôsobené volebným prieskumom, ktoré sa robia na objednávku mocných).

Zákon č.9.: Rekvalifikovaná demokracia je štátne zriadenie, v ktorom sa princípy demokracie neustále zdokonaľujú.

(Na dôležitých miestach polície, prokuratúry a súdnictva sa nepripúšťa sociálne cítenie, sloboda a spravodlivosť, každé rozhodnutie musí byť vykonané podľa vôle vyvolených.)

Zákon č.10.: Demokracia je verejná len do tej miery, aby sa neporušili zásady utajovaných skutočností.

(Štruktúry tajných spolkov musia byť tak utajované, že ani samotní členovia tajných spolkov si nemôžu byť istí, že sú členmi tajných spolkov, lebo o všetkom rozhoduje „boss“.)

 

 

10 rokov politiky:

- Slobodnú vôlu štátnej správy premeniť na poslušnosť.

- Spravodlivosť zameniť za diktatúru demokracie - vlády tajných služieb.

- Na dôležitých miestach polície prepustiť tých, ktorí ctia zákon a spravodlivosť a ponechať len tých, ktorí sa vedia prispôsobiť.

 -V prokuratúre prepustiť ambicióznych s pocitom zodpovednosti a ponechať tých, ktorí budú rozhodovať podľa vôle vyvolených.

- Vymaniť sudcov, sociálne cítiacich prepustiť a ponechať len tých, ktorí budú verne slúžiť duchu demokracie - vláde tajných služieb.

 

Udeľovať a odoberať licencie a všetky povolenia len na báze zásad falošnej demokracie „sociálne cítiacim a spravodlivým nie, prispôsobivým a poslušným áno“.„ zápd sa nesmie čudovať potom, že narastie počet Bin Ládinovcov, že bude sa stupňovať násilie, že.....“

 

 

 

IV. Opravné prostriedky:

 

Poškodení za posledných desať rokov využívali všetky dostupné opravné prostriedky, ale proti prieťahom v konaní a porušovaniu zákonnosti orgánmi výkonnej zložky moci niet opravných prostriedkov. Slovenská republika nemá zákonnú normu, ktorá by umožnila spájať do jedného konania veci občianskoprávne, obchodnoprávne a trestné, ako jediného nástroja na odhaľovanie ekonomických konšpirácií – zneužitie plynutia času. 

Poškodení popri neochote poslancov zaoberatť sa ich podnetom proti príslušníkom SIS – slovenskej tajnej polície, podali v roku 1998 podnet na Ústavný súd pre dôvodné podozrenie, že v prípade poškodených bola porušená Ústava SR, nakoľko im nebola poslancami umožnená kontrola SIS, ktorú podozrievali z nezákonnosti. Ústavný súd im podnet vrátil s odôvodnením, že nie sú oprávnení podávať takúto sťažnosť.  Poškodení sa snažili riešiť svoju situáciu aj cestou Ministerstva vnútra, ale dostali negatívnu odpoveď, v tom zmysle, že takéto zložité prípady sú vecou politickej vôle, ktorá v ich prípade nebola. Tieto slová použil námestnik ministra vnútra pri osobnom stretnutí s poškodenými, ktorí žiadali Ministerstvo vnútra, aby prešetrilo ich podozrenie, že sú z politických dôvodov prenasledovaní. Toto tvrdenie dokazuje skutočnosť, že poškodení na strane jednej dňa 24.4.2000 preukázateľne doručili žiadosť na Ministerstvo vnútra, a na strane druhej do dnešného dňa nedostali písomnú odpoveď. Naopak, na strane tretej - ako reakcia bola skutočnosť, že ich navštívil zvláštny vyšetrovateľ ministra vnútra Ladislava Pitnera, preukázal sa originálom ich listu, spísal niekoľko zápisníc, a potom ich nútil na krivé svedectvo proti vysokopostavenému politikovi. Keď to poškodení odmietli, vyhrážal sa, že vyrobí zápis o tom, že poškodení svedectvo podali. Uvedený vyšetrovateľ často navštevoval poškodených aj so svojimi kolegami a v súčinnosti s civilnými osobami sa vyhrážali zabitím, ak poškodení nepodajú krivé svedectvo. Vzhľadom na množstvo vrážd, ktoré sa na Slovensku udiali, ocitli sa poškodení vo vážnom stave ohrozenia. Ak prijmú krivé svedectvo, budú zavraždení protistranou, ak ho neprijmú, budú zavraždení z dôvodov strachu vyšetrovateľov z nútenia na krivé svedectvo. V tom čase bol práve jeden občan z týchto dôvodov zavraždený. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo museli poškodení utiecť zo svojej krajiny. Slovenská republika nemá vybudované nástroje, ktoré by umožňovali vyčerpať včetky opravné prostriedky v súlade s morálnym hodnotením situácie.

 

V. Nároky:

 

Poškodení žiadajú Európsky súd pre ľudské práva, aby v čo najkratšej lehote vydal

Predbežné opatrenie:

1.   Aby sa Slovenská republika až do konečného rozhodnutia súdu o tejto sťažnosti zdržala akejkoľvek exekúcie voči  Jánovi a Daniele Molnárovcov.

2.   Aby sa Slovenská republika až do konečného rozhodnutia súdu o tejto sťažnosti zdržala akýchkoľvek pokusov o únos poškodených do Slovenskej republiky.

3.   Aby sa Slovenská republika až do konečného rozhodnutia súdu o tejto sťažnosti zdržala vydať medzinárodný zatykač na poškodených z dôvodov neplnenia si finančných záväzkov voči svojim veriteľom.

4.   Aby sa Slovenská republika až do konečného rozhodnutia súdu o tejto sťažnosti zdržala akýchkoľvek právnych úkonov vedúcich k diskreditácii ich osôb.

5.   Doporučenie pre xxxxxxxxxxx, v ktorom poškodení podali žiadosť o poskytnutie útočiska pred prenasledovaním formou požívania azylu, aby úrady nevydali poškodených Slovenskej republike minimálne do konečného rozhodnutia súdu o tejto sťažnosti, najmä v prípade fiktívneho medzinárodného zatykača.

6.   Doporučenie pre xxxxxxxxxx, aby zabezpečilo primeranú ochranu poškodených pred možnými nezákonnými pokusmi o únos ich osôb ako naznačili indície, ktoré písomne zaslali vyšetrovateľovi.

 

Čas sa nedá zastaviť, ani vrátiť späť, preto škody, ktoré vznikli plynutím času v krivde z dôvodov nezákonnosti sa nedajú inak nahradiť len finančným odškodnením, pretože poškodeným zostali na Slovensku nevyrovnané záväzky práve z tejto prvotnej príčiny.

 

Poškodení si uplatňujú nároky vo výške podanej Žaloby proti Slovenskej republike dňa 20.6.2001 vo výške 135 miliónov Sk aj vzhľadom na to, že boli vyhnaní z rodnej vlasti, a preto nemôžu využiť opravné prostriedky, ktoré by inak využiť mohli.

 

Vzhľadom na to, že poškodení boli verejne diskreditovaní, žiadajú, aby súd zaviazal Slovenskú republiku, aby sa táto verejne vo verejnoprávnej televízii ospravedlnila a umožnila poškodeným v primeranom časovom priestore bezplatne vystúpiť vo verejnoprávnom médiu v Slovenskej televízii, aby sa mohli osobne očistiť vo verejnosti.

 

Vzhľadom na to, že poškodeným bolo marené v politickej súťaži, žiadajú, aby súd zaviazal Slovenskú republiku rehabilitáciou poškodených a umožnil im bezplatný prístup do verejnoprávnych médií - Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízii v takom rozsahu, aký mali v priemere poltické strany od roku 1992 do roku, v ktorom sa toto právo uplatní.

 

VII: Zoznam dokumentov:

 

a)      a)      Globálna schéma

b)     b)     Dokumentácia

c)     c)     CD – archív všetkých dokumentov

 

1.   Upovedomenie Generálnej prokuratúry č. IV/1 GPt 1282/00-106 z 31. októbra 2000

2.   Rozsudok Okresného súdu v Lučenci č. 8c 158/96 zo dňa 17. júna 1997

3.   Rozsudok Okresného súdu v Lučenci 8c/98 zo dňa 10. septembra 1998

4.   Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  č. 11Co 214/99 zo dňa 30. marca 1999

5.   Žaloba proti Slovenskej republike zo dňa 21.6.2001 podaná na Najvyššom súde SR

 

 

Zoznam podporných argumentov:

 

1.   Podnet výboru OSN pre ľudské práva zo dňa 22.6.2001

2.   Sťažnosť proti Slovenskej republike zo dňa 11. júna 2000

3.   Žaloba proti 11 odporcom zo dňa 21.1.2001

4.   Žaloba proti Slovenskej poisťovni, a.s. o 28 miliónov Sk zo dňa 12.12.2001

5.   Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, a.s. o 3 milióny Sk zo dňa 15.2.2001

6.   Žaloba proti Slovenskej sporiteľni, a.s. o 4,4 milióny Sk zo dňa 22.2.2001

7.   Informácia o priebehu exekučného konania zo dňa 20. decembra 1999

 

Ďalšie dôkazy a podporné argumenty:

 

Vzhľadom na to, že prípad je zložitý a prebiehal vo veľkom časovom období, nie je možné fyzicky doručiť súdu všetky dôkazy a podporné argumenty v ich pôvodnom formáte, poškodení zasielajú súdu fotokópie týchto dôkazov a argumentov na nosiči CD.

 

Dielčie informácie sa nachádzajú aj na internete www.vyber21.sk/zaloba a v najbližšej dobe bude zahájená prevádzka web stránky, na ktorej budú všetky informácie včetne videofilmov značného rozsahu na adrese www.strasburg.sk