Nový úsvit:

Spoločnosť a politika vo svetle ezoterickej vedy

Obsah

1. Vek Vodnára

2. Úsvit univerzálneho bratstva

3. Mládež a revolúcia

4. Komunizmus a kapitalizmus

5. Skutočná ekonómia

6. Bohatstvo

7. Aristokracia a demokracia

8. Politika vo svetle ezoterickej vedy

Kapitola I

Vek Vodnára

Svätý Ján v Apokalypse (Zjavenie apoštola Jána) popisuje štyri sväté živé bytosti, stojace pred trónom Boha, spievajúce dňom i nocou: "Svätý, svätý, svätý, pán Boh vše-mocný, ktorý bol, ktorý je a ktorý bude!" Prvá živá bytosť vyzerala ako lev, druhá ako teľa, tretia sa podobala na človeka a štvrtá vyzerala ako orol. Toto sú tie isté štyri zvieratá, ktoré možno nájsť i na dvoch osách zverokruhu, vyformovaných polárnymi protikladmi Lev-Vodnár a Býk-Škorpión. Namietnete, že vo zverokruhu sa nenachádza orol a že zna-mením, nachádzajúcom v protiklade k Býkovi, je Škorpión. To je pravda, ale v minulosti Orol zaujímal postavenie, ktoré je dnes prisudzované Škorpiónovi; bolo to vtedy, keď sa človek dopustil prvého hriechu; keď nedokázal ovládnuť svoju sexuálnu energiu, orol spa-dol (symbolicky) z miesta na nebesách a stal sa škorpiónom. A súvislosti medzi rôznymi časťami ľudského tela a znameniami zverokruhu, definované zasvätencami, zhodou okol-ností naznačujú, že Škorpión korešponduje s pohlavnými orgánmi.

Vodnár, ktorý je znamením vzduchu, predstavuje človeka, a teda myslenie a poz-nanie. Vek Vodnára bude vekom poznania... lenže nie intelektuálneho poznania, pretvá-rajúceho ľudské bytosti na vysušené múmie. Ľudia sú v súčasnosti vzdelaní a veľmi dobre informovaní, lenže nie sú skutočne živí. Vodnár je predstavovaný ako starý muž, vylieva-júci vodu z nádoby: starý muž predstavuje múdrosť a voda, prúdiaca z jeho nádoby, je vo-dou života. Poznanie, ktoré Vodnár prináša, je poznaním, ktoré zjaví, prebudí a dá život. Ľudia možno vedia všetko, čo sa dá vedieť o mikróboch alebo o hviezdach, lenže človek je zhrozený keď vidí, ako sa správajú vo svojich každodenných životoch. Majú všetko, okrem jednej jedinej veci, ktorá je však absolútne nevyhnutná: vedieť žiť.

Voda, prúdiaca z nádoby starého muža, učí ľudí, že o všetko v sebe a okolo seba sa musia vedieť starať, vyživovať, zalievať to a privádzať k plodom. Znak Univerzálneho bieleho bratstva: kotva s prúdom vody, vytekajúcej z dvoch dlaní, je tiež symbolom Vod-nára. A v gréckej mytológii je Vodnár reprezentovaný Ganymédom, "doručiteľom kalicha bohov".

Voda je životodarná, ale keďže ľudia na vodu zabudli, príliš sa nevzrušujú - a ak áno, tak nad čím? Teraz nadovšetko potrebujú vodu života, živú vodu. Aj keď je teda Vodnár symbolom poznania, nie je to poznanie mozgu, ale poznanie solar plexu, solárne-ho pletenca, pretože iba solar plexux umožňuje živej vode prúdiť do srdca človeka. V Pís-me čítame: "Z jeho srdca budú prúdiť rieky živej vody." Už vtedy bol týmito slovami pred-povedaný príchod Vodnára, ale vo forme, ktorej v tom čase nik nemohol rozumieť.

Vaše slová môžu byť učené, ale ak neobsahujú živú vodu, navždy zostanú iba teó-riou bez života. To je problém dnešnej kultúry: ľudia majú k dispozícii veľmi širokú infor-máciu, lenže je to informácia umelá, neživá. Čo sa mňa týka, ja dávam prednosť vede o živote pred všetkým tým poznaním, čo sa dá nájsť v knihách, pretože ak raz viem žiť, teda lepšie povedané, keď viem vibrovať v jednote a v harmónii so zákonitosťami kozmu, ves-mír sám mi otvorí knihu. Učenie Univerzálneho bieleho bratstva prináša svetu úplne nový prvok. Ľudia sa dnes prezentujú veľkými vedeckými poznatkami a ja to obdivujem; je to skutočne výnimočné, ale nie je to vitálne. Jedinou skutočne dôležitou vecou je žiť v har-mónii so zákonitosťami kozmu.

Mnohokrát som vám už hovoril, že existujú dve formy poznania. To, čo sa rozširu-je z univerzít a prináša so sebou sociálne postavenie, peniaze a prestíž, to vás nedokáže premeniť. Zanecháva vás takých, akých vás našlo: ak ste zmyselní, budete aj naďalej zmy-selní; ak ste skúpi, budete skúpi, atď. Lenže je tu aj iný druh poznania - poznanie zasvä-
tencov, ktoré vám nedá prestíž, ani bohatstvo, ale nikdy vás nenechá takých, akých vás našlo. Toto je poznanie, čo prináša Vodnár; poznanie, ktoré transformuje a oživuje.

Astrológovia a zasvätenci hovoria o príchode Vodnára už dlhé roky, aj keď v sku-točnosti jarný bod vstúpi do pozície Vodnára až o dvesto rokov. Napriek tomu sa však všeobecne usudzuje, že jeho vplyv možno cítiť už teraz. V marci je stále ešte zima, ale vyskytujú sa v ňom už dni, kedy nám slnko, vtáci a kvety prezrádzajú, že jar je už vo vz-duchu. Už predtým, než sa obdobie dostaví, cítime jeho prítomnosť; je s nami vďaka svoj-mu vyžarovaniu, svojej vôni, svojej óre. Podobne sú všetky nové objavy v oblasti jadrovej fyziky a astrofyziky predzvesťou približujúceho sa veku Vodnára.

Vodnár je znamením vzduchu. Práve preto sa, pod vplyvom nového veku, vedec-ký výskum sústreďuje veľkou mierou na vzduch: na lety a využitie vzduchu všeobecne. V období Rýb sa vedecké objavy orientovali prevažne na vodu a navigáciu. S Vodnárom vs-tupujeme do ríše vzduchu: telekomunikácie (telefón, televízia, atď.), lietadlá, rakety a po-dobne. A ak sa vo vzduchu zatiaľ vyskytujú mnohé nehody, je to preto, že ľudia stále ešte nepochopili, že atmosféra je ako oceán; má podobné prúdy, vlny a miesta vzruchu, víry ako voda.

Aj keď sme teda zatiaľ ešte plne nevstúpili do veku Vodnára, okolo nás sa už dejú mnohé prevraty. Je to preto, že vo Vodnárovi vládne Saturn a Urán. Tento vplyv je v sku-točnosti pomerne alarmujúci, pretože Saturn má tendencie obmedzovať, prekážať a ničiť, kým Urán zase vyvolávať nehody a explózie: všetky formy explózií sú vyvolávané vply-vom Uránu. Preto sú pre Vodnára do určitej miery typické zlomy: bude sa musieť prebiť cez existujúce štruktúry, aby mohol nastoliť idey univerzality.

Vodnár, ako sme už povedali, je zobrazovaný ako starý muž, vylievajúci vodu z nádoby. Jeho vodou je živá voda učenia a ľudia, čo majú vo svojom znamení niektoré z planét z Vodnára, sú mimoriadne dobre pripravení zachytiť nové vlny, prichádzajúce z je-ho konštelácie. Stávajú sa inovátormi a vynálezcami. Mnohé z objavov, čo sa dnes usku-točnili v psychickej oblasti, sú podnecované Vodnárom; taktiež všetko to, čo sa týka ko-lektivity a univerzálneho bratstva. Skôr, než sa nazdáme, univerzalita sa bude prejavovať tým spôsobom, že každý bude musieť pochopiť, že namiesto viazania sa iba na pár ľudí - manžela či manželky a detí - sa stane vaším ideálom spojiť sa aj s inými ľuďmi v kozmic-kom oceáne života, lásky, krásy a šťastia.

Obdobie Rýb bolo obdobím kresťanstva; charakterizovali ho tie kvality, ktoré zod-povedajú Rybám: je to seba-popieranie a obeta. Predtým tu bol vek Barana, kedy prekvi-talo náboženstvo Mojžiša a ešte predtým vek Býka s egyptským a babylónskym nábožen-stvom. Vek Vodnára prinesie nový život. Na začiatku budeme svedkami gigantických prevratov vo svete, ale z týchto sa zrodí zlatý vek. Nový zlatý vek bude plodom veku Vodnára.

Videlinata (Švajčiarsko), 10. decembra 1966

Kapitola II.

Úsvit univerzálneho bratstva

I.

Ľudia si myslia, že boli poslaní na túto zem, aby jedli, pili, obšťastňovali sa a mlátili sa navzájom hlava-nehlava alebo inak len trpeli a boli nešťastní. Neuvedomujú si, že ich sem poslali ako robotníkov na stavbu; že ich poslaním je manifestovať a konkretizovať božský prvok, čo v sebe majú, aby sa stali Bohom samým, lenže tu, na zemi. Vo svete hore je hmota taká jemná, že okamžite odpovedá na impulzy myšlienok, predstáv a vôle. Áno, keby človek zotrvával v týchto subtílnych regiónoch, kde je tvorivá práca taká ľahká, nebol by prinucovaný rásť a vyvinúť všetky svoje potenciality. Preto bol poslaný do sveta: aby presiakol surovú, nepriezračnú hmotu zeme krásou a nádherou Boha.

Hovoria nám, že Pán stvoril nebo a zem v rovnakom čase a z toho pre nás vyplý-va poučenie: keďže ich stvoril spolu, znamená to, že nie iba nebo je dôležité. Aj zem je dôležitá a musí byť teda preorganizovaná a skrásnená, aby sa podobala nebu. Nebo a zem sa k sebe musia dokonale hodiť. V tomto momente to tak nie je. Zem - čím myslím svet ľudí - nevibruje v harmónii, v súzvuku s nebeským svetom. Keď si človek uvedomí, kvôli akému poslaniu sem bol vyslaný, začne sa o svet starať; to znamená, že celé jeho bytie začne vibrovať v súzvuku s vibráciami božského sveta a potom v konečnom dôsledku bu-de odrážať krásu, svetlo a inteligenciu sveta hore. Iba potom splní svoje poslanie. A keď-že zem, teda planéta na ktorej žijeme, korešponduje s našimi fyzickými telami, aj ona bu-de transformovaná; bude jemná, vibrantná a žiarivá a bude prinášať iné plody, iné rastliny a kvety. Keď ľudia pochopia, že ich poslanie spočíva v nich samých; keď začnú meniť svoje telá a mozgy, zmení sa aj všetko ostatné. Potom sa zem skutočne stane schránkou neba.

Keď ľudia splnia svoje poslanie, budú môcť zo zeme odísť a ísť na iné planéty, do iných regiónov. Áno, keď odvedú svoju prácu; skôr nie! Toľko trpiacich ľudí si želá opus-tiť zem, toto "slzavé údolie"! Je pravda, že na zemi je mnoho utrpenia a nešťastia, lenže odkiaľ pochádza a kto je za to zodpovedný? Ľudia. V každom prípade fakt, že trpíte, nie je dostatočným dôvodom na to, aby ste mali právo utiecť z bitevného poľa a vziať nohy na plecia. Nebo netoleruje dezertérov! Poviete: "Ale ja túžim po nebi, po nebeskej nádhere; túžim po pokoji, svetle a kráse!" Rozumiem, samozrejme, a bude to ocenené, pretože je to pozitívna kvalita. Lenže to nestačí: čaká nás úsilie, ktoré musí byť odvedené; zatiaľ sme nesplnili svoju úlohu.

Hmota tohto sveta je taká surová a nepriezračná, že si to vyžiada milióny rokov a milióny ľudských bytostí, než bude úplne transformovaná. A ako ju môžeme transformo-vať? Tak, že ju zjeme. To je vec, ktorú veda zatiaľ tiež stále ešte nepochopila: prečo je-me. Jeme zem. Samozrejme, že to čo jeme nevyzerá ako zem, pretože to má formu plo-dov či zeleniny, ale je to zem a musí to ísť cez nás; hltáme, trávime a eliminujeme... hltá-me, trávime a eliminujeme, znovu a znovu dookola, pokým to nie je preniknuté vyžarova-ním a vibráciami, ktoré produkujú naše myšlienky a city. Až bude zem týmto spôsobom dôkladne presiaknutá, stane sa postupne takou jemnou, až sa stane Kráľovstvom nebes-kým. Jedného dňa bude žiarivá, pretože ako nami prechádza, čosi zo seba nám dáva a rovnako niečo získava ona z nás: čosi z našich myšlienok a citov, čosi z našej vitality. Zem už dnes nie je takou, akou bola v dávnej minulosti. Postúpila vo vývoji veľkou mie-rou a je jemnejšia a inteligentnejšia, pretože všetci ľudia, čo na nej kedy žili, sa ju snažili zmeniť.

Evolúcia, transformácia hmoty - to je zmyslom života! Aké formy a manifestácie uvidíme v budúcnosti, to je už iná otázka, ale existuje tu zmysel, plán, zákon, podnecujú-ci celé stvorenie k evolúcii. Preto tí, čo sa snažia pričiniť sa, dostávajú pomoc a povzbu-denie. Všetko sa musí vyvíjať. Aj minerály sa vyvíjajú. Evolúciu minerálov nemôžeme vnímať, ale to neznamená, že nie je reálna; pôsobí tu sila, čo im umožní, aby manifestovali svoje prirodzené vlastnosti a kvality. Drahé kamene a kovy, čo majú liečivé a blahodárne účinky, sú vyššie vyvinutými minerálmi. Rastliny sa tiež vyvíjajú a čím sú vyspelejšie, tým viac liečivých a výživných látok obsahujú ich kvety a plody. To isté platí o zvieratách i o ľuďoch; platí to dokonca aj o celom slnečnom systéme, ktorý sa postupne posúva smerom k súhvezdiu Herkules.

Zákonom života je teda evolúcia, to znamená rast, vývoj k dokonalosti. Preto Ježiš povedal: "Buďte dokonalí, ako váš Otec nebeský je dokonalý!" Ľudia už majú určité poro-zumenie o tomto predmete; v každej oblasti sa snažia nájsť tie najlepšie, najrýchlejšie, naj-presnejšie a najharmonickejšie spôsoby, ako veci uskutočňovať. Jediným problémom je, že nie vždy majú správne kritériá, podľa ktorých by posudzovali a predsa, keby boli po-zornejší, videli by, že Kozmická inteligencia rozmiestnila vzory, ktorými by sa mohli riadiť, všade okolo nás. Ľudské telo je toho vynikajúcim príkladom, pretože ho možno ľahko spoznať, keď fuguje dokonale: keď jete a pijete správnym spôsobom, dobre dýchate, spíte a pracujete, hovoríte, že ste zdraví. Tak si možno na fyzickej úrovni urobiť obraz o tom, čo znamená byť dokonalým; na iných úrovniach to už nie je také jednoduché spoznať koncept dokonalosti.

Celá otázka je nesmierne široká. Jednou z prvých vecí, čo vidíme, keď sa pozrie-me zblízka je, že tu existuje zákon, zaväzujúci všetky bytosti rásť k dokonalosti a že kaž-dý alebo všetko, čo stojí v opozícii k tomuto zákonu, bude trpieť dôsledkami. Keď sa ľu-dia napríklad správajú tak, že zabraňujú svojmu telu, aby správne fungovalo, poškodzujú si zdravie. Alebo ak nevyvíjajú dostatočnú intelektuálnu aktivitu alebo majú pomýlené mys-lenie, zabraňujú svojmu mozgu vo vývoji a nechávajú ho upadať do temnoty.

Vo svete hore je všetko dokonalé a na nás záleží, aby sme vyvíjali úsilie a dosiahli dokonalosť vo všetkých oblastiach tu dolu, na zemi.

Vysvetlíme si to teraz na príklade ľudskej bytosti. Človek bol pre mňa vždy kľú-čom, keď som chcel nájsť riešenie; dívam sa na človeka a tam ho vždy nájdem. V tomto prípade si tiež vezmime človeka ako príklad: na úrovni myslenia je človek nesmierne sil-ný; môže si predstavovať, vynaliezať a organizovať nádherné veci; ale keď príde na usku-točňovanie týchto vecí v realite, vtedy naráža na problémy. Vloha, ktorá už existuje v je-ho mysli, musí byť realizovaná aj na fyzickej úrovni. Predpokladajme napríklad, že mys-líte na nejaký veľmi komplikovaný tanečný krok alebo gymnastický cvik; vo svojich pred-stavách to robíte dokonale; vaše ťažkosti začnú vtedy, keď sa pokúšate realizovať to vo fy-zickej pláni. Musíte to nacvičovať stále znovu a znovu, aby sa vám to podarilo. To platí o všetkých aktivitách: nestačí len vytvoriť veci v mentálnej pláni, musíte ich uskutočniť aj v pláni fyzickej. Dôvodom, prečo sme zostúpili na zem, je manifestovať slávu a nádheru Boha, dať materiálnej realite Jeho silu, inteligenciu a dokonalosť.

To je iba jeden príklad, ako mi pozorovanie človeka pomáha vyriešiť mnohé prob-lémy. Pokúšajte sa robiť to isté: keď máte problém, použite človeka ako kľúč. Ešte stále môžno vidieť staroveké egyptské pomníky, znázorňujúce faraóna, držiaceho v ruke kľúč

k vesmíru - človeku - ktorý mohol používať k rozlúšteniu všetkých rébusov vesmíru. Aj ja mám ten kľúč. Neuvidíte ma síce stáť na piedestáli s kľúčom v ruke, ale ak ste jasnovidní, uvedomili ste si už dávno, že ten kľúč mám.

Prišli sme teda na svet s poslaním. Lenže nevysvetľujte si slovo "poslanie" zle. Mnohí nehodní ľudia dospeli k názoru, že majú špeciálne poslanie. Je až neuveriteľné dívať sa, ako si niektorí slabí, chabí ľudia, bez zvláštnych darov a schopností, vzali do
hlavy, že boli poslaní, aby obnovili poriadok na zemi. Je pravda, že všetci máme posla-nie, lenže nesmierne dôležité je vedieť, čo tým poslaním je, aby sme sami seba nezavá-dzali. Naším poslaním je vyvinúť všetky tie kvality a cnosti, ktoré do nás v podobe zárod-kov, semien, zasialo nebo. Ono sa môže stať, že z času na čas nebo vyšle bytosť s urči-tým poslaním, ale všeobecným poslaním človeka je rásť a vyvíjať sa, pokým nedosiahne dokonalosť. Všetci ľudia, aj keď nemajú veľké dary, aj keď sú slabomyseľní, všetci dostali toto poslanie: usilovať sa zdokonaliť, vyvíjať sa. Žiaľ, je tu mnoho kandidátov na rôzne falošné poslania; je tu mnoho ľudí, čo si myslia, že podobne ako Johanka z Arku zachránia svoju krajinu, ale o svoje skutočné poslanie sa vôbec nezaujímajú. Nenapodobňujte ich, drahí bratia a sestry; začnite sa koncentrovať na poslanie, čo dal ľuďom Boh: stať sa doko-nalými ako On! A keďže jeden život je príliš krátky nato, aby stačil na dovŕšenie tejto úlo-hy, budete prichádzať znovu a znovu a pokračovať i v budúcej inkarnácii.

Už som vám vysvetlil, že keď Ježiš povedal: "Buďte dokonalí, ako váš Otec nebes-ký je dokonalý!" skutočnosť reinkarnácie bola absolútne bezpodmienečná, pretože akoby mohol ktosi taký múdry, s takou jasnou mysľou, akú mal Ježiš, očakávať od ľudí stať sa dokonalými v rozmedzí jedného života? Keby nebolo reinkarnácie, tento príkaz by bol ab-surdný, ale za predpokladu reinkarnácie sa stáva pochopiteľným a možným. Keď požado-val od ľudí dokonalosť, vedel, že dokonalosť je zákonom vesmíru.

Všetko vo vesmíre musí napredovať, vylepšovať sa a vyvíjať sa a ak niečo alebo niekto týmto zákonom pohrdne, zničí sa: ľudské civilizácie, svety, dokonca aj celé konš-telácie už zmizli, pretože porušili zákon evolúcie. Boli by ste skutočne prekvapení, koľké veci vo vesmíre permanentne zanikajú a miznú a objavujú sa veci nové. Ľudský mozog stále ešte nie je schopný obsiahnuť rozmernosť vesmíru.

Odteraz teda robte všetko preto, aby ste zákon evolúcie brali vážne a povedzte si, že musíte postupovať vo vývoji, inak budete porušovať zákon. Keď sa budete usilovať v tomto duchu, začnete nastoľovať vo svojom vnútri poriadok, váš život sa transformuje a budete si utvárať veľkolepú budúcnosť. Žiaľ, iba veľmi málo mužov a žien koná v zmysle tejto idey. Usilujú sa, lenže cieľom ich snahy nie je dokonalosť, práve naopak: usilujú sa ovládať stále väčší počet ľudí, nadobudnúť čoraz väčší majetok a mať čo najviac potešení. Neusilujú sa a neštudujú pre božskú ideu. Dôkaz môžete vidieť v tom, že keď dosiahnu, čo pre seba chceli, ďalej už neštudujú a prestanú sa usilovať. Áno, každý sa usiluje, lenže ich cieľ je vždy sebecký.

Nečakajte, že dokonalosť k vám príde zvonka! Sľub, že ľudia môžu dostať všetko čo chcú bez toho, aby museli vyvinúť čo i len najmenšiu snahu, je vždy zavádzaním. Na-pokon, keby ste vždy dostali všetko, čo by ste chceli, boli by ste nešťastní. Prečo? Preto-že by vás to nestálo nijakú námahu; sme najšťastnejší iba vtedy, keď sa o čosi sami snaží-me. Pozrite sa na problém peňazí: váži si peniaze ktosi, kto ich nezarobil vlastnou prá-cou? Nie. Preto si vtlčte do hlavy, že máte určité poslanie a urobte všetko, čo je vo va-šich silách, aby ste ho splnili!

Sévres, 1. apríla 1972

II.

Keď niekto cíti, že sa veľmi nemá čím prezentovať - napríklad má obnosené šaty alebo sa necíti dobre - snaží sa vyhýbať sa iným, pretože nechce, aby ho v takom stave videli. A na druhej strane, keď sa cíti na vrchole svojej formy chce, aby ostatní videli ako žiari; aby sa k nemu cítili byť priťahovaní a čosi mu dali - ak nič iné, nuž aspoň poklonu. To je veľmi prirodzená reakcia: všetky zvieratá, dokonca aj vtáky majú tento inštinkt. Ve-dia, čo znamená byť pekným a čo škaredým. Veď či sa páv, ktorý stratil krásne perá zo svojho chvosta, neskrýva? Kým inokedy sa pyšne prechádza a predvádza ich. Každý to vidí, ale nik sa nesnaží preniknúť do skutočného zmyslu, za vonkajšiu realitu tejto skutoč-nosti. Ja tento krok robím; pôjdem v skutočnosti tak ďaleko, že poviem, že ak ktosi ne-chce žiť v bratstve, je to preto, že sa necíti byť dostatočne pekným; vnútorne krásnym. Ubezpečujem vás, že je to absolútna pravda. Keď ste naplnený dobrými citmi a prekypu-jete láskou, cítite potrebu rozdávať ju ostatným. Ale keď ste vyšťavení a prázdni, chcete byť sami a znovu sa pozbierať. Preto, keď žijete v bratstve, je to obyčajne dobrým zname-ním a keď chcete žiť sami, vo svojom vlastnom kúte, to je znamenie zlé. Možno však má-te túto tendenciu preto, že si myslíte že ste výnimočne inteligentní. Možno je to pravda, môžete mať vysoko vyvinutý intelekt, ale na psychickej a emocionálnej úrovni máte nedo-statky; v tejto oblasti nie ste dostatočne vyspelí. Opakujem: ak je ktosi skutočne vnútorne bohatý, cíti potrebu podeliť sa so svojím bohatstvom s inými.

Preto všetci, čo chcú žiť v Bratstve, sú tu vítaní. Aj keď nemajú žiadne mimoriadne talenty; hlavná vec, že vyžarujú bratskú lásku; my im už dáme všetko ostatné. Áno, preto-že to je prvok, potrebný k pretvoreniu sveta na lepšie miesto pre život. Intelektuálne a umelecké kvality same osebe ešte neurobia svet lepším. V skutočnosti máme dnes preby-tok týchto vecí: primnoho intelektuálov, primnoho vedcov, priveľa umelcov - a nedostatok ľudí, čo by milovali bratstvo! Všetko sa však zmení, keď ľudia porozumia, že je to práve bratstvo, čo môže zachrániť svet, ale tá doba zatiaľ ešte neprišla. Myslia si, že problémy vyrieši lepšie vzdelanie; nik ani len nepomyslí na kolektivitu, na ostatný svet; osobná, ego-istická stránka ľudí je dnes nadmieru vyvinutá.

Lenže vy určite rozumiete, že ak sa budete snažiť izolovať a usilovať sa iba pre svoje osobné záujmy, pomoci sa vám nedostane. Musíte sa zbaviť ilúzie, že budete šťast-nejší, slobodnejší a úspešnejší, ak sa budete snažiť iba pre seba. To nie je pravda; ak spie-vate sami, nikdy nemôžete dosiahnuť takú bohatosť tónov, akú môže vytvoriť chór.

História dokazuje, že ľudia pochopili jednu vec: že z toho len získavajú, keď žijú

v skupinách. Keby nie toho, stále ešte by trávili celé dni hľadaním potravy po lese. Keď si uvedomili, že je oveľa praktickejšie spojiť svoje sily, každý jednotlivec z toho len získal: zatiaľčo jedni chytali ryby alebo poľovali, iní tkali látky, budovali prístrešky, atď. A tak dnes každý slúži komusi druhému a každý z toho čosi získava. Vďaka tomu mohol člo-vek napredovať. Každý jednotlivec sa venuje určitej aktivite a zo všetkého ostatného čer-pá: všetky tie knižnice, nemocnice, verejná doprava, policajná ochrana, atď. Nič z toho by nebolo možné, keby žil človek sám. Je to vďaka tejto spolupráci, že človek má možnosť využiť svoju inteligenciu, aby urobil svet lepším.

Žiaľ, ľudská inteligencia nie je zatiaľ dokonalá, pretože sa vyvíjala cez uspokojova-nie seba-záujmov. Každý získava z obrovského pokroku, čo ľudstvo urobilo, ale len ex-terne. Vnútorne sú ľudia stále ešte izolovaní a vzdialení jeden od druhého; nezjednotili sa. Navonok si všetci jednotlivci v národe či v spoločnosti pomáhajú a podporujú sa navzájom cez inštitúcie národnej obrany, cez sociálne istoty, rodinné prídavky, atď. Lenže človek stále ešte nepochopil, čo tento pokrok v objektívnej realite znamená. Ešte stále nedešifro-val odkaz, plynúci zo všetkých daností, príležitostí a možností, poskytovaných moderným životom a nevyužil ich pre svoj vnútorný život. Je tu toho mnoho, čo sa musí urobiť, aby
sa vytvorila vnútorná spoločnosť, ľudská komunita v duchovnej pláni. Ľudia sú vnútorne stále ešte navzájom oddelení a nevraživí; ešte stále sa nepohybujú spolu, smerom k spo-ločnému cieľu. Bez toho, aby si to uvedomili, jednotlivé krajiny sa snažia izolovať sa. Samozrejme, sú tu rozličné formy medzinárodných vzťahov; existujú napríklad ministerstvá zahraničia, diplomatické zbory, medzinárodný obchod a tak ďalej, ale v skutočnosti sa každý národ snaží obhájiť svoju odlišnú identitu, každý z nich chce byť rozhodujúcou silou vo svete a vnucovať svoju vôľu druhým. Neexistuje mnoho takých, čo by boli vnútorne zjednotení. Preto sa musíme snažiť realizovať univerzálne bratstvo; musíme sa snažiť zjed-notiť ľudí a národy a pomôcť im vyvinúť ušľachtilejšie vedomie jednoty a život plnosti a hojnosti; život vnútorného pocitu šťastia.

Dôkazom toho, že táto otázka je zatiaľ vyriešená len polovičato, možno vidieť v tom, že aj keď ľudia dosiahli fantastické výsledky navonok, na vnútornej úrovni stále ešte trpia a sú nešťastní; cítia sa byť chladní, prázdni, ochudobnení a v temnote. Navonok dnes už všetci ľudia majú jedlo a bývanie. Aj tí najchudobnejší, dokonca aj žobráci, dnes majú k dispozícii strechu nad hlavou a starajú sa o nich, keď sú chorí; čosi sa vždy robí, aj pre tých najbiednejších. Externé podmienky sú dnes oveľa lepšie, než boli v minulosti. Ale čo s ľudskými vnútornými podmienkami? To je úloha pre budúcnosť: zabezpečiť pre ľud-stvo vnútorný blahobyt, čo by sa rovnal tomu, ktorý sme dosiahli vo vonkajšej sfére.

Čo zabraňuje ľuďom, aby vyformovali univerzálne biele bratstvo; aby sa stali sku-točnými bratmi a sestrami? Čo im bráni? Povedal som vám: ilúzia. Ilúzia, že budú omno-ho šťastnejší, keď budú sami. Ale ako roky ubiehajú, po čase začínajú chápať, že naopak - sú menej šťastní. Keď ste sami, niet tu nikoho, kto by vám pomohol a kto by vás podpo-roval. Pozrite sa napríklad na nevydatú učiteľku: keby bola stále iba sama, stala by sa vy-sušenou starou dievkou, ale sú tu deti, čo učí; a aj keď si to neuvedomuje, čerpá z toho kontaktu život; ich vyžarovanie ju živí a omladzuje. Keď vidíte takú učiteľku, plnú lásky a miloty, neviete či by ste radšej mali vyobjímať deti alebo ju. Je taká milá, že niekedy - na-ozaj iba náhodou, ubezpečujem vás - je to práve ona, čo ju vyobjímate!

Každý jednotlivec musí byť slobodný a žiť svojím vlastným životom. To je normál-ne. Nik po vás nebude žiadať, aby ste sa nechali absorbovať do životov iných. Máte svoj vlastný život, svoj vlastný organizmus; ste oddelení a samostatní, ale musíte byť zjednotení s ostatnými v neviditeľnom svete! Bunky vášho tela tiež netvoria iba jednu jedinú: bunka srdca je iná, než bunka žalúdka; každá z nich má svoju vlastnú individualitu, ale vzťahy a príbuznosť, čo ich drží spolu, utvárajú harmonický stav - zdravie. Je to také ťažké pocho-piť? Nik nebude žiadať černocha, aby sa stal bielym alebo bieleho, aby sa stal žltým. Nik nebude žiadať mohamedána, aby sa stal buddhistom alebo buddhistu, aby sa stal kresťa-nom (aj keď kresťania vždy posielali misionárov, aby získali pre vieru Indiánov, Afričanov a Aziatov a v mnohých prípadoch výsledky veru dobré neboli). Preto musí byť každému dovolené, aby si ponechal svoje vlastné charakteristiky, ale vzájomné pochopenie ich mu-sí spájať do jedného v nebeskom rozmere.

V tomto je Univerzálne biele bratstvo unikátne, preto v žiadnom prípade nie je sektou. Jeho učenie sa týka celého ľudstva a je založené na univerzálnych pravdách, na-chádzajúcich sa v tradíciách Egypta, Indie, Perzie, Grécka a Izraela. Aj keby som mal za to byť upálený zaživa, musím zvolať hlasno a jasne, pred všetkými tými biskupmi a kardi-nálmi cirkvi: "Urobili ste z cirkvi sektu! Na začiatku to bolo univerzálne náboženstvo, len-že teraz, kvôli ignorancii a preto, že ste sledovali iba svoje sebecké záujmy, ste z neho urobili sektu! Už sa naďalej netýka všetkých ľudí, všetkých našich bratov a sestier a od-mieta mnohé večné pravdy."

Keď meditujete o tom, čo som povedal, pochopíte, aké dôležité je otvoriť svoje srdcia a mysle, aby ste mali širšie možnosti vymieňať si idey s ostatnými. Toto je duch Univerzálneho bieleho bratstva: duševne sa otvoriť iným, aby sa vytvorilo puto lásky; po-
dať pomocnú ruku, objať celý svet a cítiť, že všetci sme členmi jednej veľkej rodiny. Ľudia si navykli zatvárať dvere pred druhými, prebíjať sa sami a uzatvárať sa do svojho vlastného, malého kúta. Neuvedomujú si, že takáto filozofia je veľmi škodlivá, pretože nemôžu prijí-mať jemnejšie prvky, existujúce v hojnosti; to môžu iba vtedy, ak sa otvoria. Sú im k dis-pozícii všetky požehnania neba, ktoré len čakajú na to, aby do nich mohli preniknúť, ale oni nezískavajú nič, pretože sa uzatvorili do svojich ulít a zabuchli dvere. A potom sa po-nosujú: "Nik ma nepočuje; nik sa nikdy neukáže, aby mi pomohol; anjeli neexistujú; Boh neexistuje!" Sami seba dostali do tej najhoršej situácie a teraz z toho vyvodzujú nepravdi-vé uzávery.

Keď sa niekomu podarí otvoriť sa a komunikovať s nebeskými bytosťami, uvedomí si, že tu boli vždy; že to bol len jeho vlastný postoj, čo zabraňoval, aby mu mohli pomá-hať. Áno, pretože je to práve osobný postoj čo rozhoduje, či človek dostane pomoc alebo nie. Neuvedomuje si to však, že ak sa vo svojej sebeckosti uzatvára, najviac tým ubližuje sebe samému; musí sa naučiť otvoriť sa a milovať všetky ostatné bytosti. To je to, čo vám toto učenie dá: naučí vás duševne sa otvoriť. A ak to urobíte, aj keď len čiastočne, schytí vás silný prúd zázračna, pocítite božskú hojnosť, čo vás obklopuje; začne prúdiť ponad vás a do vás.

Ak sa hmyz nijako nevyvíjal po celé miliardy rokov, je to preto, že nikdy neprijal za svoj postoj tých, čo postupovali vo vývoji. Stále hovoria: "Nie! Nie!" Jedinou pravdou je to, čo si myslíme a čo cítime. Samozrejme, že túto definíciu nenájdete v knihe o deji-nách prírody, ale na tom nezáleží; aj tak na tom trvám: hmyz je stvorením, uväzneným svojím vlastným postojom, svojím vlastným hľadiskom, svojimi ideami a seba-záujmami. Nemôže sa zmeniť: na všetko má svoj vlastný názor a nik to z neho nevytrasie. Preto zo-stáva stále hmyzom.

Veľký počet členov Bratstva počúva lekcie len preto, aby ich počúvali a nie preto, že chcú slúžiť ideálu učenia, slúžiť ľudstvu. Stále ešte nepochopili, že najdôležitejším dô-vodom prečo sú tu, je rozbiť tú tvrdú škrupinu, do ktorej sa uzatvorili pred stovkami ro-kov, a nielenže sa obohatiť pokladmi, čo sú všade okolo nich, ale i naučiť sa rozdávať ich iným. Sú tu v takej hojnosti: nemožno si ich nechávať iba pre seba! Verte mi, mnohí bra-tia a sestry zatiaľ nepochopili skutočný zmysel nášho učenia. Správajú sa, akoby tu bolo iba pre ich vlastné obohatenie. Preto, ak chcete postúpiť vo vývoji, je tu iba jediný spô-sob, jediná metóda a tou je, že musíte byť jednoduchí a prirodzení, plní lásky a miloty a predovšetkým, musíte sa deliť o dobrodenia božských prvkov s inými.

Je to ťažké, viem a v tomto momente sme takmer sami. Lenže práve v najťažšej situácii musíme dokázať nebu, že sme verní a že to myslíme vážne. Ak tu už bude dosta-tok ľudí čo budú chápať, aký dôležitý je tento postoj, potom to už bude menej záslužné. Práve teraz, keď sú podmienky také ťažké, má veľkú cenu stať sa vzorom, príkladom pre ostatných. Jedného dňa, keď mi Boh poskytne príležitosť prihovoriť sa celému svetu, po-viem iba toto: "Vy, všetci, bez výnimky, bohatí či chudobní, učení alebo ignorantskí, ste zamotaní v neriešiteľných ťažkostiach jednoducho preto, že neviete, v čom spočíva váš záujem! Keď ide o to zarobiť nejaký zisk, obšťastňovať sa alebo vyvolať vojnu, tam ste všetci hneď ako na koni, bez najmenšieho zaváhania! Ale ak ide o vytvorenie podmienok, ktoré by umožnili celému ľudstvu šťastne žiť, nik sa ani len nepohne! To svedčí o tom, že neviete, v čom spočíva váš záujem. V skutočnosti nechcete byť šťastní; keby ste chceli, zjednotili by ste sa a uskutočnili to!"

Isté je, že ak ide o materiálne výhody, peniaze alebo nehnuteľnosti, každý je hneď pripravený a ochotný vydať všetky svoje energie. Ale ak ide o šťastie, slobodu a zavŕšenie vývoja celého ľudstva, to ich nezaujíma. Ako si to vysvetľujete? Akonáhle ľudia toto po-chopia: v čom spočíva ich záujem, všetky problémy sa vyriešia. Ak mám povedať pravdu, problém je veľmi jednoduchý a jasný: ibaže nik sa nikdy nezastaví a nezamyslí sa nad
tým. Musí sa im povedať: "Ak dnes prežívate toľko nešťastí a ťažkostí, je to preto, že ste si o ne prosili. Vedome alebo nevedome ste si ich pre seba želali."

Keby mi každý uveril a prijal za svoje, čo tu hovorím, Kráľovstvo nebeské by bolo vybudované na zemi hneď. Ale nik neprijíma, čo hovorím; všetci sú rozhodnutí držať sa svojich starých ideí a tradícií, svojich zastaralých postojov a tak to môže trvať ešte veľmi dlho. Či to nie je dôkaz, že ľudia nevedia, v čom spočíva ich záujem? Ale ja viem: v uni-verzálnom bielom bratstve sa celé ľudstvo stane jednou veľkou rodinou, v ktorej každý bu-de milovať každého, kde sa všetci budú navzájom rešpektovať a pomáhať si; v ňom budú miliardy, vydávané dnes na deštrukciu, využívané na pomoc biednym, pretože práve bie-da spôsobuje kriminalitu. Ale, ako hovorím, ľudia sú takí slepí a bezcitní, že nikdy nevi-dia, v čom spočíva ich záujem. Nič z toho čo by ste povedali ma nepresvedčí, že to tak nie je, tak silno som o tom presvedčený: videl som na vlastné oči, že ľudia nevedia rozoz-nať svoj vlastný záujem. I naďalej sú zlí, nespravodliví a krutí; i naďalej robia zo života peklo, hoci by bolo možné ihneď ho urobiť zázračným.

Existujú dva spôsoby, ako nazerať na vlastný záujem. Prvým je myslieť si, že vám môže byť celkom dobre, ak sa koncentrujete iba na svoje vlastné záležitosti a všetko os-tatné opomínate. Ale problémom je, že to je jednoducho nemožné: sme súčasťou kolek-tívneho celku a ak sa stane nešťastie, nemôžeme dúfať, že budeme ušetrení. Postihne nás tá istá búrka ako každého druhého. Náš súkromný blahobyt teda nikdy dlho netrvá. Iným spôsobom, ako sa na to dívať - a jediným správnym - je brať do úvahy kolektívny aspekt a chápať, že blahobyt alebo núdza jednotlivca závisí od stavu kolektivity. Musíte si vziať za príklad prírodu: príroda poskytuje vzduch, svetlo, teplo a potravu celému ľudstvu a nech si z toho každý jednotlivec vezme, čo potrebuje.

Každý, kto chce presadzovať svoj vlastný záujem na úkor kolektivity, je hlúpym bláznom, čo sa nikdy nenaučil rozumne uvažovať, pretože nešťastie kolektivity bude aj je-ho nešťastím. Či sa mu to páči alebo nie, keď príde pohroma, ako člena kolektivity ho to postihne tak ako každého druhého. Na druhej strane, ak kolektivita prosperuje, každý jednotlivec z toho získava. Takto Kozmická inteligencia ustanovila veci, ale ľudia stále vy-víjajú snahu proti Kozmickej inteligencii: zhrabúvajú všetko len pre seba a nič nenechajú svojím susedom. To by síce mohlo nejaký čas vydržať, ale nikto nikdy dlho neprežil cez egoizmus, nespravodlivosť a krutosť.

Nie je príliš zložité toto všetko pochopiť; ľudia musia skutočne chcieť zmeniť situá-ciu, ale žiaľ, oni nechcú. Všetku svoju energiu vydávajú na uspokojovanie svojich vlast-ných záujmov - a možno tak trochu záujmov svojej rodiny - lenže toto nikdy nevyrieši na-še problémy. Ako možno ľudstvo presvedčiť, že Kráľovstvo nebeské by mohlo byť na ze-mi ustanovené v priebehu niekoľkých dní? Keby malo Bratstvo omnoho viac členov, bolo by veľmi mocné a mohlo by zobrať veci do rúk a zlepšiť situáciu. Pozrite sa, akým spô-sobom sa stávajú mocné politické strany: ich členovia sa zjednocujú okolo určitej idey, to je všetko. To je to, čo ich robí mocnými. A čo my? Nemohli by sme dokázať aspoň toľ-ko: nemohli by sme sa zjednotiť okolo jedného cieľa, okolo tejto idey?

Keby sme neurobili nič iné, len by sme sa zjednotili okolo idey Kráľovstva nebes-kého, už to by bolo výnimočné. Ale my sa venujeme všetkým možným druhom aktivít a i napriek všetkým tým aktivitám, výsledky sú veľmi biedne, pretože bratia a sestry nemajú skutočné presvedčenie. Kým naproti tomu v politickej strane, členovia spoja sily a zasvä-tia sa idei a potom už len možno vidieť tie výsledky! Vnútorne môžu mať mnoho vášní, nerestí a žiadostí, ale spája ich idea. A tak, prečo by ste nemohli vy, drahí bratia a sestry - vy, čo máte výsadu ušľachtilého učenia, ideu univerzálneho bieleho bratstva - zasvätiť všetky svoje energie tejto idei? Prirodzene, je omnoho ľahšie patriť do politickej strany, pretože to si nevyžaduje žiadne väčšie vnútorné úsilie. Ale pomyslite na to, ako tieto veci zvyčajne končia: vedúca strana po niekoľkých rokoch stráca svoju moc a vy sa môžete