Zjavenie apoštola Jána

O b s a h

1. Ostrov Patmos

2. Úvod do Zjavenia apoštola Jána

3. Melchizedech a zasvätenie do tajomstva dvoch princípov

II.

4. Listy efezskej a smyrnnianskej cirkvi

5. List pergamskej cirkvi

6. List laodicejskej cirkvi

7. Dvadsaťštyri starejších a štyri sväté živé bytosti

8. Zvitok a Baránok

9. Stoštyridsaťštyri tisíc služobníkov božích

10. Žena a drak

11. Archanjel Michael víťazí nad drakom

12. Drak vychrlí vodu na ženu

13. Morská šelma a zemská šelma

14. Baránkova svatba

15. Drak je spútaný na tisíc rokov

16. Nové nebo a nová zem

17. Nebeské mesto

I. Kubický kameň

II. Základy z drahých kameňov

III. Brány z perál

IV. Rieka života

V. Príchod nového Jeruzalema

Mapa Grécka a Malej Ázie s dôležitými miestami, spomínanými v texte

Kapitola 1.

Ostrov Patmos

Dnes by som vás chcel zobrať so sebou na návštevu miesta, ktoré si získalo moje srdce a srdce všetkých tých, čo boli so mnou, keď sme ho spolu po prvý krát navštívili. Poďte teda so mnou; dovoľte mi, aby som vás sprevádzal na tej dlhej ceste a navštívme teda toto posvätné miesto, ostrov Patmos!

Aj keď je Patmos gréckym ostrovom, nachádza sa oveľa bližšie k Turecku než ku Grécku. Dá sa naň dostať iba loďou a cesta z Atén trvá takmer trinásť hodín. Patmos je maličkým ostrovom, malou bodkou na mape, ale jeho duchovný význam ho robí nesmier-ne významným a práve túto mimoriadnosť sa teraz vydávame objavovať. Viete, naša návš-teva bola púťou; púťou k miestu, kde žil sv. Ján a kde napísal svoje evanjelium a svoje zja-venie.

Keď sa človek približuje k ostrovu, prvou vecou, čo vám udrie do očí, je nepoškvr-nená beloba domov. Beloba, ktorá je tým žiarivejšia, že je vsadená medzi modrosť oblohy a mora. Niektoré z malých dediniek ostrova sú postavené na brehu mora; iné, napríklad Kóra (Khora) sú na vŕškoch a práve tam, v Kóre, nachádzame kláštor sv. Jána Evanjelistu a jaskyňu Apokalypsy. Počas stáročí tu okolo jaskyne, v ktorej žil sv. Ján, vyrástli mnohé budovy a práve tieto tvoria kláštor. Je tu bazilika sv. Jána Teológa (z gréckeho pomeno-vania sv. Jána: Ján Teológ) vybudovaná na ruinách chrámu, zasvätenému bohyni Artemis, kaplnka, zasvätená sv. Christodulovi, zakladateľovi kláštora z 12. storočia a mnohé iné kostoly a kaplnky, takisto mníšske cely, rozjímadlo, knižnica, atď. Celý komplex, ktorý je dobre viditeľný z kociktorého bodu ostrova; je obklosenený hradbami, vybudovanými v 17. storočí, kedy bolo potrebné chrániť miesto proti prepadom pirátov. Je to pôsobivý po-hľad.

Jediný vchod do kláštora sa nachádza na vrchole krátkych schodov, vytesaných z kameňa. Chodby, vnútorné dvory a kvetinové záhrady, lemované celami a kaplnkami, ve-dú od vchodu k iným schodom, s asi tridsiatimi stupienkami, tiež vytesaným z kameňa. Na úpätí týchto schodov sú ďalšie kaplnky a napokon prichádzame ku kaplnke sv. Anny, ktorá vedie priamo do jaskyne Apokalypsy. Táto malá kaplnka bola postavená ako prvá

a Christodulos ju zasvätil sv. Anne, matke Márie (Ježišovej matky) a Anne, matke Alexia I Comnenos, byzantského cisára tohto obdobia. (Cisár Alexius I Comnenos daroval Christo-dulovi ostrov Patmos).

Jaskyňa Apokalypsy nie je veľká (zmestí sa do nej naraz iba zopár ľudí), ani veľmi vysoká (okolo dvoch metrov). Ukázali nám priehlbinu v skale, o ktorej sa traduje, že slú-žila ako opierka hlavy sv. Jánovi a nad touto priehlbinou je kríž, ktorý do skaly údajne vytesal svätý Ján. Je tam aj iná priehlbina, o ktorú sa údajne opieral, keď stál, pretože bol už skutočne veľmi starý. Časť skaly je veľmi rovná a hladká, je na nej akýsi výbežok a bo-lo nám povedané, že práve na ňom jeho učeník Prokoros písal Písmo a sv. Ján mu dikto-val. Na klenutom strope jaskyne sa nachádza trojitý otvor, ktorý údajne spôsobili blesky, keď sa ozýval hlas Apokalypsy; táto trojitá puklina v skale sa pokladá za symbol Trojice. V jaskyni sa takisto nachádza niekoľko posvätných predmetov a ikôn, pred ktorými svietia lampy a na stenách sú grécke nápisy: "Na počiatku bolo Slovo.", "Tu, na Patmose, sa udiali veci." a "Toto miesto je desivé."

Kňaz, čo nás sprevádzal, nás upozorňoval na všetky tie poklady okolo: nádherne osvietené rukopisy, relikvie, ikony a rôzne posvätné predmety a keď nás oboznamoval s mnohými podrobnosťami zo života sv. Jána - pochádzajúcimi zo svedectviev jeho adeptov tu, na Patmose - bol v takom výnimočnom štádiu inšpirácie a vytrženia, sotva si uvedomo-val, čo sa s ním deje. Úplne žiaril.

Navštívil som jaskyňu dva krát, aby som meditoval a dostal sa do komunikácie s duchom sv. Jána a bol som skutočne ohromený tou výnimočnou kvalitou tamojšieho ticha. Aj po dvoch tisícoch rokov a napriek tisícom návštevníkov, čo prichádzali a odchádzali, nič nebolo schopné na týchto kameňoch vymazať fluidické stopy, zanechané sv. Jánom Evanjelistom. Toľko vecí som vycítil v tejto jaskyni, pretože je skutočne posvätným, sku-točne čistým, božským miestom! Dúfam, že všetci jedného dňa budete mať príležitosť navštíviť ju.

V prvej kapitole Zjavenia sv. Ján sám hovorí, prečo bol na Patmose: "Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos." Za prenasledovania kresťanov, počas vlády rímskeho cisíra Domiciána, bol sv. Ján zatknutý v Efeze a, sprevádzaný svojím učeníkom Prokorom, poslaný v reťaziach na ostrov Patmos. Traduje sa, že keď boli na mori, strhla sa zrazu silná búrka a námorníci mali veľké problémy udržať loď v kurze, kvôli veľkým vlnám. Náhle, na veľké zhrozenie cestujúcich, spadol cez palubu mladý vojak a jeho otec prepadol takému zúfalstvu, že sa pokúšal vrhnúť sa za ním, aby sa k nemu pri-dal v smrti; spolucestujúci mali veľké ťažkosti udržať ho. Uprostred všetkého tohto rozru-šenia zostával pokojný iba sv. Ján; dokonca sa zdalo, akoby ho udalosť tešila. A tak sa ho spýtali: "To pre vás smrť chlapca nič neznamená? Nemôžete nám nejako pmôcť?" "Prečo nepožiadate svojich vlastných bohov?", odvetil sv. Ján, "Možno tí by ho zachránili." Ale oni mu odvetili: "Prosili sme ich úplne zbytočne už celé hodiny." A tak sa sv. Ján začal modliť a o pár minút sa chlapec objavil na hladine, mohli ho zachrániť a vysvitlo, že neu-trpel žiadnu ujmu. Všetci tým boli ohromení. Obkolesili ho, ďakujúc mu a žiadajúc ho, aby im odpustil, že ho sputnali reťazami. Odstránili ich a potom sa k nemu správali s veľ-kou úctou.

Keď sa sv. Ján vylodil na Patmose, priviedli ho do rodiny muža, ktorého volali My-rón a kým žil v jeho dome, vyhnal všetkých zlých duchov, čo posadli jeho deti a urobil všade naokolo toľko dobra, že jeho sláva sa onedlho rozšírila po celom ostrove a čoraz viac ľudí za ním začalo prichádzať, aby sa s ním poradili. Postupne im začal rozprávať i

o Ježišovi, povedal im kto to bol a čoho on sám bol svedkom ako jeho učeník a mnohí

z tých, čo ho počúvali, sa obrátili. Takto sa stal Myrónov dom miestom prvých stretnutí kresťanov na Patmose.

Áno, lenže na Patmose bola takisto svätyňa, zasvätená Apolónovi (Apollo) a rastú-ca popularita sv. Jána rozzúrila Apolónových kňazov, pretože ľud ich chrám čoskoro opustil. Na čele týchto kňazov bol nebezpečný čierny mág, ktorého volali Kynops a kňazi sa rozhodli, že Kynops by sa mal sv. Jána zbaviť tým, že vyšle silného démona, aby ho na-padol. Lenže sv. Ján s démonom zápasil a porazil ho. Potom Kynops vyslal ešte silnej-šieho démona, sprevádzaného tretím, ktorého úlohou bolo oznámiť mu, ako sa zápas skončí a tento druhý démon bol takisto porazený. A tak sa Kynops rozhodol stretnúť sa so sv. Jánom osobne.

Vybral sa teda a našiel ho vyučovať dav ľudí. Prerušiac jeho výklad, Kynops sa spýtal istého chlapca u davu: "Kde je tvoj otec?" "Je mŕtvy", odvetil chlapec, "stratil sa na mori." Obrátiac sa k mužovi, stojacemu poblíž, Kynops sa ho spýtal: "A ty, kde je tvoj syn?" "Je mŕtvy", odvetil muž, "Spáchal samovraždu tým, že sa hodil cez palubu." A iní odpovedali podobne: všetci mali v rodine niekoho, kto sa utopil, nechtiac alebo naschvál, a Kynops, obrátiac sa k sv. Jánovi, vyzval ho, aby týchto mŕtvych ľudí priviedol späť z dna mora. Nato mu sv. Ján odvetil, že jeho úlohou nie je vyvolávať mŕtvych, ale vyučovať Je-žišovo evanjelium. Kynops, potešený tým, že má príležitosť dokázať svoju nadradenosť, uskutočnil potom určité magické ríty a vyvolal z mora podoby tých, čo sa utopili. Ľudia, užasnutí nad čarodejníkovými trikmi, znovu uverili v jeho moc a podnietení ním obrátili sa a zaútočili na sv. Jána, ktorý spadol na zem a ťažko sa zranil; a potom všetci odišli domov,
spokojní so svojím dielom, presvedčení, že je mŕtvy. Počas noci však prišiel na miesto kde ležal, jeho učeník Prokoros a začul hlas: "Prokoros, choď a povedz Myrónovi, že som stále nažive a že sa vrátim domov! Všetko bude v poriadku." Keď sa Myrón dopočul dob-rú zvesť, veľmi ho to prekvapilo a potešilo.

Onedlho nato boj s Kynopsom začal znovu a trval veľmi dlho. Jedného dňa dav ľudí privliekol sv. Jána na pláž, kde sa Kynops opäť venoval svojím magickým rítom, aby raz navždy dokázal, že je mocnejší než sv. Ján. Sv. Ján sa modlil a keď sa Kynops ponoril do mora, hovoriac, že privedie so sebou podoby mŕtvych ľudí, zmizol. Mnohí ľudia čakali na pláži po tri dni, dúfajúc, že sa z mora znovu vynorí, lenže márne: Kynops sa už nikdy nevrátil a sv. Ján svojím postojom a slovami napokon presvedčil ľudí, aby prijali učenie Kristovo a pokojne išli domov. Dnes vám ľudia ukážu skalu v mori, ktorá má tri časti a povedia vám, že je to skamenená hlavy, trup a údy čarodejníka Kynopsa.

Nemnoho rokov po týchto udalostiach bol cisár Domicián zavraždený a jeho nás-tupca, cisár Nerva, sa ukázal byť viac tolerantným ku kresťanom. Za jeho panovania sa prenasledovanie skončilo a sv. Jánovi bolo dovolené, aby z ostrova Patmos odišiel a vrátil sa do Efezu. Do tej doby sa mu však, samozrejme, podarilo osvietiť, pomôcť a vyliečiť toľ-kých obyvateľov ostrova, že mu boli veľmi oddaní, a tak nechceli aby odišiel. Prosili a presviedčali ho aby zostal, ale on im povedal: "Musím ísť; sú tu aj iní bratia a sestry, čo chcú počuť "dobrú správu" a aj keď ho neprestávali presviedčať, bol neoblomný. Keď si napokon uvedomili, že mu nebudú môcť zabrániť aby odišiel, požiadali ho aby niečo pre nich napísal než odíde; čosi, čo by im pripomínalo "dobrú správu", ktorú im priniesol.

S tým teda súhlasil a po niekoľkých dňoch modlitby a pôstu, začal diktovať svojmu učení-kovi Prokorovi: "Na počiatku bolo Slovo..." a potom nasledovalo Zjavenie. Keď to bolo skončené, obyvatelia ostrova Patmos pochopili, že im dal všetko potrebné, a tak mu do-volili odísť.

Náš sprievodca na Patmose nám povedal, že ku koncu, keď sv. Ján cítil, že smrť je blízko, požiadal dvoch či troch učeníkov, aby vykopali veľkú jamu v zemi. Potom sa do nej spustil a prikázal im, aby ho zasypali zemou až po prsia a aby prišli na druhý deň. Keď sa k nemu vrátili, sv. Ján bol stále ešte živý. Povedal im: "Zasypte ma až po plecia a zajtra sa opäť vráťte!" Na druhý deň bol ešte stále živý a požiadal ich, aby prisypali ešte viac zeme. A keď sa vrátili na ďalší deň, už ho tam nenašli. Toto musí byť samozrejme iba legenda. Existuje množstvo viac-menej legedárnych historiek o sv. Jánovi, ktoré sa za-chovali ústne alebo v písomnej forme cez jeho učeníkov a bolo mi povedané, že niektoré z nich možno nájsť v gréckych knižniciach. Toto by ma veľmi zaujímalo, bol by som rád, keby som sa k nim mohol dostať.

Počas stáročí, už od najskorších čias cirkvi, sa na Patmose zachovávala tradícia, ktorá vznikla na základe učenia sv. Jána. Na základe tejto tradície bola v 18. storočí ne-ďaleko kláštora založená škola. Táto škola, známa pod názvom Patmias, obohatila kres-ťanstvo výchovou veľkého množstva duchovných, teológov a mysliteľov, z ktorých niektorí boli mimoriadnymi osobnosťami.

Patmos je takým výnimočným miestom, že by som bol býval rád, keby tam grécke bratstvo vlastnilo kúsok pôdy, aby mohli na ostrove z času na čas pobudnúť. Aké výni-močné podmienky by mali na modlitbu, meditáciu a na spoločný bratský život! A ako by ich tešilo pestovať tu melóny a ovocné stromy! Vodič taxíka, čo nás ku kláštoru viezol, vlastnil zopár záhonov pôdy na ostrove; všimol som si jeden, na vrchole vŕšku, o ktorom hovoril, že by nám ho predal. Bol odtiaľ nádherný výhľad na východ slnka a mohli ste vidieť i pár ostrovov v diaľke, takisto kláštor a prístav s malými domami. Patmos nie je až tak ďaleko od Atén, ale žiaľ, dlho to trvá dostať sa tam; nedá sa tam dostať lietadlom. Dá sa tam dostať jedine loďou: trinásť hodín tam a trinásť späť a keď je more nepokojné - ako bolo, keď sme tam boli my - je to takmer expedícia.

Prekvapujúce je, že pred týmto výletom som sa vždy bál cestovať loďou, pretože som trpel nevoľnosťou z pohybu. Ale tentokrát to bolo práve naopak. Zdalo sa mi zábav-né, že nás vlny tak hádzali; mal som z toho nesmierne potešenie! Áno, veru, môžete sa z toho smiať! A aby bola uspokojená táto moja novo-objavená potreba byť hádzaný hore-dolu, najali sme si malú motorovú loďku a plavili sme sa zopár dní a navštívili sme aj vrch Athos. Aká to tiež bola veľkolepá návšteva! Nachádza sa tu asi dvadsať, možno i viac kláš-torov, roztrúsených po vrchoch a my sme navštívili asi polovicu z nich. Bulhari nazývajú vrch Athos Sveta Gora, čo znamená svätý les. Boli sme v mnohých tamojších bulharských, juhoslovanských a ruských kláštoroch a videli sme veľa výnimočných ikôn. Aké len boli nádherné! Urobili sme, samozrejme, i mnoho fotografií a mnísi boli veľmi pohostinní a priateľskí; nechceli nás pustiť. Presviedčali nás tureckou pochúťkou, zaváraninami, kávou a dokonca nám dali i rakiu. Keby sme boli prijali všetko, čo nám ponúkali, nikdy by sme neboli našli cestu späť k loďke!

Ale aby sme vrátili späť k Patmosu. Jednou z vecí, čo ma výnimočne nadchli, keď sme tam boli, bola nádhera toho miesta; tá akási jednoduchosť, pretože je tam veľmi málo vegetácie. Ale je to práve atmosféra, čo je výnimočná, akoby duch sv. Jána hlboko preni-kol touto zemou a jej obyvateľmi. Ešte i teraz, po dve tisíc rokoch, je Patmos výnimoč-ným miestom; napriek toľkým ľuďom, čo ho navštívili, napriek turistickému ruchu, ktorý obyčajne spôsobuje úpadok, keď je veľmi čulý a ktorý ničí jednoduchú, prirodzenú menta-litu srdečných, pohostinných ľudí tým, že do nich vnáša tie najhoršie stránky moderného života. Práve ľudia na Patmose ma nesmierne ohromili: tá žiara v ich tvárach a jednodu-chá dôstojnosť ich spôsobov vo mne budili dojem, že toto je veľmi neobyčajné miesto. Nikde inde som podobných ľudí nestretol; ľudí, schopných prejavovať takú lásku, milotu, úprimnosť, veľkorysosť a bratskú náklonnosť. Áno, ich mentalita je taká bratská a taká mystická, náboženská a hlboká! Človek má pocit, že nik na Patmose nie je zlý alebo ne-poctivý. Videli sme takmer všetkých obyvateľov; od tých, čo nás vítali pri lodi a pomáha-li nám s batožinami, po mníchov a biskupov a všetci boli takí očarujúci, takí vrelí, príve-tiví - nieto slov, čo by to mohli vyjadriť! Ubezpečujem vás, že by to bolo hodné ísť tam už kvôli týmto ľuďom. Ich tváre vyžarovali taký pokoj, šťastie a svetlo. Áno, vyžarovalo z nich svetlo; človek mohol cítiť a vidieť ich óru.

Keď som raz strávil dlhý čas meditovaním a pálením voňavých paličiek vo svojej hotelovej izbe, žiadajúc neviditeľný svet o odpovede na isté otázky, môj spolucestujúci a ja sme sa rozhodli ísť sa prejsť do vŕškov. Cestou sme uvideli pri chodníku vpredu pred nami stáť starú ženu. Bola veľmi jednoducho, dokonca biedne oblečená, ale mala nádher-nú tvár a iba tam tak stála, akoby na nás čakala. Keď sme prišli bližšie, podišla ku mne, pobozkala mi ruku s veľkou úctou a povedala mi pár slov po grécky. Keď mi slová pre-ložili, zistil som, že to bola presne odpoveď na otázky, ktoré som kládol nebu. Nebo ku mne prehovorilo ústami tejto starej ženy. Neviete si ani predstaviť, aký som bol šťastný! Áno, pretože jej slová boli prorocké: ona mi sprostredkovala odpoveď neba na moje otáz-ky. Pre nebo je ľahké dať nám odpoveď i cez vtáča, cez psa alebo koňa - a samozrejme,

i cez inú ľudskú bytosť. Jediným problémom je, že nie vždy sme schopní rozlúštiť alebo pochopiť ich, ale odpovede sú tu vždy; nebo nás nikdy nenechá bez odpovede. A odpo-veď, ktorú som toho dňa dostal, vo mne vyvolala veľkú radosť. Po tejto epizóde sme po-tom išli navštíviť aj iné nádherné miesta na ostrove. Skutočne, Patmos je veľmi zvláštny. Mnohí ľudia, s ktorými sme hovorili, sa vyjadrovali spôsobom, s akým som sa nikdy ne-stretol v žiadnom inom meste alebo krajine na svete. Čo hovorili, bolo také múdre a hlbo-ké a ich jazyk mal v sebe takú výnimočne mystickú, duchovnú kvalitu. Mnohí z nich ma prišli navštíviť a dlho sme sa spolu rozprávali. A aká radosť to bola stretávať tieto priateľ-ské tváre na uliciach a vidieť tú úctu, dôveru a lásku, s akou sa na nás dívali. Toto je sku-točne zem, kde sú ľudia šťastní; zem nevinnosti a čistoty. Nech ju Boh požehná!

Kapitola 2.

Úvod do Zjavenia apoštola Jána

Keď sa kresťanstvo objavilo po prvý krát, nevzalo sa vo svete len tak, z ničoho nič. Bol to plod niekoľkých tradícií a zvlášť judaistickej, reprezentovanej kabalou. Ježiš bol s kabalou veľmi dobre oboznámený a podrobne poznať túto vedu je nevyhnutné pre každé-ho, kto chce skutočne porozumieť Starému i Novému zákonu. Žiaľ, cirkev sa po stáročia uspokojovala s tým, že veriacim poskytovala z tejto vedy iba zopár úlomkov a pár vy-umelkovaných téz. Možno sa teda čudovať, že mnohí kresťania sa dnes domnievajú, že kresťanstvo je nedostatočné a neadekvátne a čoraz viac sa začínajú obracať inde a hľadať duchovnú výživu v učeniach Stredného a Ďalekého východu? A kto je za to zodpovedný? Kňažstvo by sa malo hanbiť, že nebolo a nie je schopné predstavovať svojím veriacim všetku tú bohatosť a hĺbku kresťanstva, jeho filozofiu a symbolizmus! Uspokojovali sa s primnohými prázdnymi napomínaniami, ktoré však ľudí nič neučili a toto je teraz dôsle-dok: všetci tí, čo potrebujú viac než toto, cirkev opúšťajú.

Po stáročia kresťanom hovorili, že jedinou podstatnou vecou je mať veľmi silnú vie-ru. Keď kládli otázky o svojom náboženstve, hovorilo sa im, že je to tajomstvo a že sa ne-majú pokúšať ho pochopiť: že musia iba veriť a potom budú spasení. Lenže toto je veľmi nesprávne: iba veriť veru nepostačí. Náboženstvo nie je iba otázkou viery. Každé nábo-ženstvo je postavené na vede a keď veriacim nie je dovolené napojiť na túto vedu svoje mysle, duše a duchov, skončia potom tým, že svoju vieru strácajú, pretože nadobudnú do-jem, že ich žiadajú, aby uverili čomusi absurdnému.

Viem, že mnohí ľudia budú mať ťažkosti prijať za svoju myšlienku, že Ježiš bol s kabalou veľmi dobre oboznámený; ale to je skutočne pravda. Kabala bola neoddeliteľnou súčasťou judaistickej tradície, v ktorej bol vychovaný a práve on ju odhalil sv. Jánovi. Pre-to môžeme nájsť toľko kabalistických prvkov v evanjeliu i v Apokalypse sv. Jána (Apoka-lypsa je názov Zjavenia apoštola Jána vo francúzštine).

Vo všetkých duchovných tradíciách existuje exoterické učenie, poskytované veria-cim a potom ezoterické, ktoré je vyhradené pre malú duchovnú elitu, ktorá je schopná pochopiť ho. Exoterická stránka kresťanského náboženstva je predstavovaná cirkvou sv. Petra: cirkvou, ktorá sa vždy presadzovala silou, ktorá nikdy neváhala i vraždiť a páliť všetkých, čo sa opovážili protirečiť jej alebo ktorí bez toho, aby jej oponovali, odmietali jej pravidlá. Ezoterické kresťanské učenie, na druhej strane, je predstavované cirkvou sv. Já-na: cirkvou, ktorá vždy uskutočňovala svoje dielo iba v tajnosti, ktorá nikdy nikoho nepre-nasledovala a nevraždila, ale naopak, práve ona bola obeťou netolerancie cirkvi sv. Petra.

Ježiš teda odovzdal sv. Jánovi učenie, ktoré nedal k dispozícii ostatným učeníkom; a oni, keď to zistili, boli trošku žiarliví. Ale teraz to na chvíľu nechajme. Dôležitou vecou je, že cirkev sv. Jána je strážcom quint-esencie Ježišovej doktríny a vždy je pripravená učiť tých, ktorí prejavia túžbu študovať tajomstvá stvorenia a pravdy, týkajúce sa neviditeľného sveta a duchovného zdokonaľovania sa ľudských bytostí. Zjavenie je knihou cirkvi sv. Já-na, ale aby sme boli schopní vysvetliť tieto čísla, symboly, čo sú v nej, človek musí poznať alchýmiu, mágiu a dokonca aj karty Tarotu - ktoré nie sú iba hracími kartami, ako si mno-hí ľudia myslia, ale sú abstrakciou ezoterickej vedy.

Preto sa mnohí kňazi a pastori vyhýbajú tomu, aby vysvetľovali Zjavenie, pretože to by pri prinútilo uznať i tieto iné vedy a následne zmeniť i niektoré stránky svojho nábo-ženstva. Áno, zanedbávajú túto knihu, pretože práve ona dokazuje, že Písmo nemôže byť vysvetľované bez pomoci ezoterickej vedy. Dávajú prednosť tomu, že zdôrazňujú, že sv. Ján bol už veľmi starý, keď ju napísal a povedal také nepravdepodobné veci preto, že bol ovplyvnený rabínmi alebo že už nemal v hlave všetko v poriadku. Áno, namiesto toho,
aby študovali a učili sa rozlúštiť a chápať symboly sv. Jána, radšej celú vec ignorujú pod zámienkou, že bol už senilný!

Niektorí z vás by mohli povedať: "Áno, lenže Zjavenie je skutočne veľmi nezreteľ-né a je ťažké ho vysvetliť!" Toto je pravda pre tých, čo k nej nevlastnia kľúč, ale tí, čo ten-to kľúč majú, je nanajvýš jasné. Aby bolo jasné, obrazy, symboly a čísla sa tu vždy nena-chádzajú v takom poriadku, v akom by sme ich očakávali nájsť: niektoré z nich, čo sú na konci knihy, sa vzťahujú na state na začiatku alebo v strede. Je to akoby balíček karát, rozhodený po stole. Lenže ten, kto pozná skutočnú vedu, ich môže pozbierať, zoradiť a čítať. Akonáhle človek pozná skrytý zmysel čísiel a symbolov, všetky prvky, ktoré sa zda-jú byť totálne nesúrodé, zapadnú presne na miesto a osvietia sa navzájom a výsledkom je mimoriadne logický celok.

Čítal som už mnohé vysvetlenia Zjavenia a aj keď niektoré z nich sú samozrejme pravdivé, aspoň tak ďaleko, pokiaľ sa trúfnu ísť, zistil som, že ani jedno z nich sa nikdy nedostalo až na koniec a do hĺbky. Je tu niekoľko dôvodov, ale hlavným je ten, že na-miesto toto, aby sa sústreďovali na podstatný odkaz: popis prvkov a procesov, ktoré sú totožné s naším vnútorným životom a životom kozmu, autori sa viac venovali pokusom identifikovať rôzne historické postavy, krajiny a udalosti, ktoré sú tu zobrazené. Dôsled-kom je potom to, že bolo napísaných mnoho nezmyslov o jazdcoch, o šelme a siedmich hlavách a desiatich rohoch, o žene korunovanej hviezdami, o neviestke, novom Jeruza-leme, atď.

Ja som vám už vysvetlil niektoré state zo Zjavenia a môžem v tom pokračovať, lenže je tu toľko iných vecí, s ktorými sa musíme najskôr vysporiadať. Akoby ste mohli využívať Zjavenie, keby ste sa najskôr neusilovali položiť pevné základy svojmu duchov-nému životu? Pretože nestačí iba porozumieť všetkým týmto symbolom intelektuálne, musíte byť schopní oživiť ich v sebe. Pokým v sebe najskôr neuskutočníte očistu, seba-kontrolu a nebudete vnútorne povznesení, nikdy nebudete schopní vstúpiť do nádhernej ríše Zjavenia.

Kapitola 3.

Melchizedech a zasvätenie do tajomstva dvoch princípov

"Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve a vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas, mohutný ako hlas poľnice, hovoriť: "Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Fila-delfie a do Ladoicei!

Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, obleče-ného do dlhého rúcha, a cez prsia prepásaného zlatým pásom Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh a jeho oči ako plameň ohňa. Jeho nohy boli podobné kovu, rozže-ravenému v peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý, dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.

Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: "Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúce od smrti a podsvetia."

Zjavenie apoštola Jána, I.7 - 16

Počas posledných dvetisíc rokov sa teológovia a kresťanskí teoretici snažili identifi-kovať túto tajomnú bytosť, popisovanú sv. Jánom na začiatku Zjavenia. Ponúkali mnohé vysvetlenia. Niektorí hovoria, že to bol Boh sám, ale to je nemožné, pretože žiadny člo-vek nikdy nevidel Boha. Iní hovoria, že to bol Ježiš, ale to takisto nemožno prijať, pretože sv. Ján Ježiša poznal tak dobre, že by ho bol okamžite spoznal a bol by vyhlásil: "Majstre, som tak rád, že vás vidím!" Lenže nič také nepovedal. Nielenže tú výnimočnú bytosť, z ktorej úst vychádzal meč a ktorého oči boli ako plamene, nespoznal, ale padol k zemi akoby bol zasiahnutý bleskom. Niektorí učenci sa domnievali, že to bol možno archanjel, napríklad Tsafkiel, ktorý je na čele anjelského rádu Trónov. Nie, tou bytosťou, ktorá sa zjavila sv. Jánovi, bol Melchizedech.

Už od nepamäti tu na zemi existovalo ezoterické centrum, nadradené všetkým os-tatným. Všetky tie nižšie centrá sú iba vetvami tohto unikátneho centra, ktorého svetlo v priebehu stáročí nikdy neprestalo žiariť a aby bolo zabezpečené udržiavanie tohto jasného plameňa, musí tu byť bytosť, čo má všetky moci a všetko poznanie; bytosť, ktorá je božím reprezentantom na zemi; bytosť, ktorá nikdy nezomrie. Pretože zem potrebuje ustavičnú prítomnosť božieho reprezentanta. A táto bytosť skutočne existuje; spomína ju biblia a všetky duchovné tradície sveta, aj keď zakaždým pod inými menami; o jej existencii ne-možno pochybovať.

V hebrejskej tradícii ju poznajú pod menom Melchizedech, kráľ Sálemu. Meno Melchizedek znamená "kráľ spravodlivosti" (z hebrejského slova melek, čo znamená "kráľ" a tsedek, čo znamená "spravodlivosť".) A Salem, názov mesta, ktorého bol kráľom, pochá-dza zo slova šalom, čo znamená "pokoj". (Ten istý koreň nachádzame v hebrejskom náz-ve Jeruzalemu: Ierušalaim a Šalamúna: Šlomo.) Melchizedech je teda kráľom spravodlivo-sti a pokoja, ale to je prakticky všetko, čo o ňom vieme; je veľmi tajomnou bytosťou. Iba veľkolepí zasvätenci o ňom vedia všetko a iba veľmi zriedkavo sa spomína v biblii.

V Genesis Mojžiš popisuje stretnutie medzi Abrahámom a Melchizedechom: "Vte-dy vyšiel kráľ Sodomy oproti nemu, keď sa už bol navrátil od porážky Kedorlaómera a kráľov, ktorí boli s ním, do doliny Šáveh, to znamená dolina kráľova. A Melchizedech, kráľ Sálema, vyniesol chlieb a víno; a to bol kňaz silného boha najvyššieho. A požehnal ho a riekol: "Požehnaný buď Abram silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme! A po-
žehnaný silný Boh najvyšší, ktorý vydal svojich protivníkov do tvojej ruky! A Abram mu dal desiatok zo všetkého."

Prirodzene, túto stať nemožno brať doslova. Melchizedech, najväčší zo všetkých veľkolepých zasvätencov, nešiel privítať Abraháma preto, že porazil zopár stovák alebo ti-sícok nepriateľov na bitevnom poli. Abrahámovo víťazstvo nad siedmimi zlými kráľmi Edomu predstavuje víťazstvo nad siedmimi smrteľnými hriechmi a Melchizedech mu ako odmenu za toto víťazstvo ponúkol chlieb a víno. Mnohí ľudia si samozrejme myslia, že to teda nebola bohvieaká odmena preto, že nerozumia jej symbolickému významu. Chlieb a víno predstavuje v skutočnosti celú ezoterickú vedu; vedu, založenú na dvoch kozmic-kých princípoch, ustavične činných v každej oblasti kozmu: mužský princíp (symbolizo-vaný chlebom) a ženský (symbolizovaný vínom). Túto odmenu teda priniesol Melchize-dech Abrahámovi. A Abrahám sa mu poklonil a na znak vďaky mu dal desiatok zo všet-kého, to znamená, že mu venoval bohatstvo svojho srdca, duše a ducha.

Melchizedech sa manifestuje všetkým zasvätencom, ktorým sa podarí dosiahnuť vr-chol. Je to on, majster, čo hľadá svojho učeníka a nie ako si ľudia predstavujú, že adept si vyhľadá svojho majstra. Majster vie, kto je schopný stať sa jeho učeníkom, kým učeník - ktorý nemá vždy jasnú predstavu o tom, čo vlastne hľadá - sa môže rozhodnúť nasledovať majstra a potom ho opustiť pre iného a zase pre iného. Mnoho ľudí sa domnieva, že sú majstrovými adeptami, on ich však v skutočnosti za takých vôbec neuznáva.

Je to teda nadriadený, čo preberá iniciatívu a vykročí v ústrety podriadenému.

Melchizedech vyšiel von stretnúť Abraháma, aby mu dal svoje požehnanie a keď mu Abra-hám - ktorý vedel, že je jeho podriadeným - dal desiatok zo všetkého čo vlastnil, Melchi-zedek ho potom zasvätil do iných mystérií. Abrahám zbožňoval Chadai-el-Hai, Boha vše-mocného, božstvo, korešpondujúce s regiónom sefiry Ješod a Melchizedech, ktorý bol kňazom silného Boha najvyššieho, zvestoval Boha Abrahámovi pod tým menom (El-Elion v hebrejčine). (Porovnaj s úvodným riadkom Žalmu č. 91: "Ten, kto býva v skrýši Najvyš-šieho, bude nocovať v tôni Všemohúceho." Jošev (ten, kto býva, sídli) beseter (v skrýši) Elion (Najvyššieho), betzel (v tieni) Chadai (Všemohúceho) itlonan (nocovať, oddycho-vať).) Najvyšší je meno, ktoré kabala pripisuje najvyššej manifestácii božstva, toho, čo ko-rešponduje s Kéterom, prvou sefirou.

Jedinou inou staťou, v ktorej biblia aspoň čiastočne hovorí o Melchizedechovi, je List sv. Pavla Hebrejom. Sv. Pavol píše: "Tento Melchizedech, kráľ Salema. kňaz najvyššie-ho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja. Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky. Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšieho!" (List Hebrejom, 6.19 - 7.6

Spýtate sa: "Lenže ak nemal otca ani matku, ako bol teda stvorený?" Bytosť, ktorá je božím reprezentantom na zemi, je všemocná, čo sa týka hmoty. Mocou svojho ducha, ktorý je duchom Boha samého, môže formovať a rozpustiť telo svojou vôľou. Hmota ho poslúcha. Preto Melchizedecha nazývajú kňazom Najvyššieho. Skutočným duchovným významom slova "kňaz" je "ten, čo uskutočňuje obetu", ten, kto ovláda tajomstvo transmu-tácie hmoty. (Kvôli podrobnejšiemu oboznámeniu sa s významom obety, viď Kompletné práce, zv. 17, kapitola 5.) Obeta je teda práve tým: transmutáciou, transformáciou, ktorou sa hmota stáva čistejšou a žiarivejšou. Byť kňazom Najvyššieho znamená uskutočňovať to najvznešenejšie poslanie celého kozmu, pretože on ponúka Bohu najčistejšiu quint-esen-ciu hmoty.

Zo všetkých božích reprezentantov je to práve Meclhizedech, ktorý zohráva tú naj-dôležitejšiu úlohu na zemi. Všetky rozhodnutia a inštrukcie, týkajúce sa osudu ľudstva,
pochádzajú od neho. Všetci veľkolepí zasvätenci dostávali pokyny od neho: Hermes Tris-megistos bol aspektom Melchizedecha a on učil i Orfea, Mojžiša, Pytagora, Platóna, Bud-dhu a Zoroastra - všetkých najväčších zasvätencov, dokonca aj Ježiša. Melchizedech pos-lal troch veľkých mágov ako reprezentantov svojho kráľovstva, aby sa pred Ježišom pok-lonili, pretože Ježiš bol inkarnáciou Kristovho princípu, vteleného Slova. Ale Melchize-dech, reprezentant živého Boha, ktorý nemá ani začiatku ani konca, zohráva inú úlohu.

Ježiš teda dostával pokyny od Melchizedecha, sv. Pavol to konštatuje veľmi jasne, keď vysvetľuje, že Ježiš patril do rádu Melchizedecha. "Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: ´Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.´ (List Hebrejom, 5.11 - 6.5). Takisto na inom mieste hovorí: "...si kňazom naveky podľa rá-du Melchizedechovho." A v inej časti sv. Pavol hovorí: "... my, čo sme našli útočisko v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preni-ká až dovnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľ-kňazom podľa rádu Melchizedechovho." (List Hebrejom, 6.19 - 7.6). Sv. Pavol bol žiakom kabalistu Gamaliela; on ho poučil o Melchizedechovi a o ráde, do ktorého patril Ježiš.

Ako som povedal, Melchizedech zjavil Boha Abrahámovi ako El-Eliona, najvyššie-ho Boha a je zaujímavé všimnúť si, že meno El-Elion má tú istú číselnú hodnotu ako Ema-nuel, čo bolo meno Ježišovo. Matúšovo evanjelium nám hovorí, že Jozefa navštívil anjel a povedal mu, že Márii sa narodí syn. Citujúc slová proroka Izaiáša, anjel povedal: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel". (Evanjelium podľa Matúša, 1.21) A v evanjeliu podľa Lukáša čítame, že Márii sa zjavil archanjel Gabriel a prehlásil: "... počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho." (Evanjelium podľa Lukáša, 1.26)

Viem, samozrejme, že niektorí kresťania budú v hrôze protestovať, že je svätokrá-dežou tvrdiť, že Ježiš patril do rádu Melchizedechovho, pretože to by znamenalo, že Mel-chizedech bol vyššieho rádu než Ježiš. Áno, to je pravda. Ale nie som to ja, čo to hovorí; to hovorí sv. Pavol. Keď chcú byť kresťania touto myšlienkou šokovaní, to je ich problém. V každom prípade sú odsúdení nachádzať sa v šoku znovu a znovu, pokým sa nerozhod-nú prijať pravdu.

Ježiš sa na zemi vtelil, lebo dostal poslanie dať ľudským bytostiam príklad a ukázať im, čo môže syn človeka dokázať. Kým poslaním Melchizedecha je byť ukrytým, vyhýbať sa tomu, aby sa manifestoval ľudským bytostiam. Jeho poslanie je iné než Ježišovo, a pre-to si nikdy neprisvojil telo v lone ženy, ako to urobil Ježiš. V skutočnosti sa teda vlastne rôznia poslaním, ktoré je odlišné; Ježiš je tej istej povahy, toho istého vznešeného rádu a toho istého svetla ako Melchizedech. Keby to tak nebolo, prečo by sv. Pavol spájal Ježiša s Mechlizedechom?

Ježiš bol teda rádu Melchizedechovho a tým najpozoruhodnejším dôkazom tohto tvrdenia je rít poslednej večere, zavedený Ježišom: počas posledného spoločného jedla s učeníkmi Ježiš obnovil ponúknutie chleba a vína, ktoré predtým urobil Melchizedech Ab-rahámovi. Keď jedli, Ježiš vzal chlieb... a dal ho svojím učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte! Toto je moje telo". Potom vzal pohár... a podal im ho hovoriac: "Pite všetci, toto je moja krv. Toto robte na moju pamiatku! Kto je moje telo a pije moju krv, má život več-ný!"

Tento posvätný rít sa opakuje počas omše zakaždým, keď kňaz posväcuje chlieb a víno, aby sa stali telom a krvou Krista. Ak však chcete porozumieť významu týchto slov, musíte vedieť, že chlieb a víno, výrobky z obilia a hrozna, sú symbolmi mužského a žens-kého princípu, ktoré sú prítomné takmer vo všetkých zasväteniach. Chlieb a víno sa mô-žu stať telom a krvou Krista iba preto, že sú solárnymi symbolmi. V kozmickej pláni je telo a krv Krista svetlom a teplom slnka, ktoré vytvára život; v duchovnej pláni je telo a
krv Krista múdrosťou a láskou. Ježiš teda v skutočnosti hovoril: "Keď jete moje telo - múd-rosť a pijete moju krv - lásku, budete mať život večný."

Sväté prijímanie je jedným z podstatných rítov kresťanského náboženstva a predsa, počas dvoch tisícov rokov, čo kresťania prijímajú, človek uvažuje, koľko z nich v skutoč-nosti získalo život večný. Áno, pretože nestačí len, aby človek prijímal chlieb a víno ale-bo teda hostiu posvätenú kňazom. Každý muž a každá žena musí byť "kňazom; tým, čo obetuje", každý muž a žena musí prísť pred každú bunku svojho tela s obetou chleba a vína, to znamená: v darom lásky a múdrosti.

Sviatosť eucharistie, počas ktorej kresťania prijímajú telo a krv Krista, božského ži-vota, je výnimočne mocným magickým rítom. Práve tejto sviatosti vďačí kresťanstvo za svoju silu a za to, že pretrvalo toľké stáročia. Prečo by sme teda nemali rozšíriť svoje po-rozumenie týchto posvätných záležitostí?

Počas osemnástich rokov svojho života, o ktorých sa v Písme nehovorí, Ježiš štu-doval a vyvíjal úsilie v kráľovstve Melchizedecha. Práve tu získal zasvätenie, než sa vrátil do Palestíny, vo veku okolo tridsať rokov, aby tu uskutočnil svoje poslanie. Ale on s krá-ľovstvom Melchizedecha spojil i svojich učeníkov. Existuje tu tradícia, spoločná všetkým náboženstvám, že toto kráľovstvo existuje v istom nedosiahnuteľnom regióne, známom pod názvom "krajina nesmrteľných" alebo "krajina živých". O tejto krajine hovorí žalmista, keď spieva: "Budem kráčať pred Hospodinom v zemi živých." (Starý zákon, Žalm 116. 9). Je to takisto krajina, známa pod názvom Agharta alebo Kráľovstvo kňažského kráľa Jána. V skutočnosti je to však kráľovstvo Melchizedecha, ale iba zopár zasvätencov, ktorí sú v spojení s Melchizedechom, ho pozná z prvej ruky. Keď Ježiš povedal: "Najprv hľadajte Kráľovstvo nebeské a Jeho spravodlivosť a všetky veci vám potom budú pridané.", hovoril v skutočnosti o kráľovstve Melchizedecha, kráľa spravodlivosti.

Žiadny zasvätenec nemôže dosiahnuť vrchol, pokým sa nezapísal do školy Melchi-zedecha. On udeľuje najvyšší stupeň zasvätenia; on je opravdivým majstrom všetkých naj-väčších majstrov - a iba tých najväčších. Už od začiatku bol vtelenou prítomnosťou Koz-mického Krista na zemi. Dohliada na vývoj ľudstva, vedúc ho podľa božieho plánu a keď ľudia zachádzajú priďaleko v porušovaní božích zákonov, on je tým, čo zasahuje a nasto-ľuje poriadok. Keďže mu slúžia štyri prvky: zem, voda, vzduch a oheň, má všetky moci.

Bol to Ježiš, čo požiadal Melchizedecha, aby sa manifestoval učeníkovi Jánovi. Oficiálne kresťanstvo tieto skutočnosti nikdy nespomína, ale ony sú zaznamenané v zázna-moch ezoterickej vedy a každý, kto je schopný hľadať ich, ich tam nájde.

Bytosť, ktorú sv. Ján videl vo svojej vidine a ktorá vyhlásila: "Ja som Alfa a Omega, počiatok a koniec.", nebola nikým iným než Melchizedechom. Jeho meno sa mení, podľa cyklov vekov, pretože je magické. V gréckej mytológii ho poznajú pod menom Minos, kráľ Kréty, Diov syn, sudca a zákonodarca; v Indii ho poznajú ako Manu. Keď som bol v Indii, spytoval som sa mudrcov, či ich tradícia hovorí o bytosti, ktorá nikdy nezomrie a povedali mi, že hovorí a že jej meno je Markandeja. A tak, ako vidíte, táto bytosť je zná-ma pod rozličnými menami v rôznych náboženstvách a kultúrach, ale vždy je to tá istá by-tosť.

Melchizedech, panujúci nad osudom sveta, je aspektom Krista, Kozmického princí-pu. Toto myslel sv. Pavol, keď povedal, že je "pripodobnený Božiemu synovi" (List Heb-rejom, 7.3). Vždy tu musí byť, niekde na zemi, božský oheň, ktorého plamene nikdy ne-zhasnú a práve toto je poslaním Melchizedecha: udržiavať pri živote oheň. On je tým oh-ňom a všetci tí, čo sú tak pripravení urobiť, si od neho môžu zapáliť svoj vlastný plameň.